História diskriminácie Rómov: Ako im Mária Terézia zakázala ich mená

Dnes, 8. apríla si pripomíname Medzinárodný deň Rómov. Je to deň, kedy si pripomíname rómsku kultúru, históriu a tradície, ale predovšetkým snahu Rómov o sebaurčenie. Pred 53 rokmi, 8. apríla 1971 sa v anglickom Orpingtone stretli zástupcovia rómskej minority z rôznych krajín sveta. Išlo o jeden z najvýznamnejších kongresov rómskej komunity.

Dohodli sa na rómskej vlajke a hymne. Na melódiu ľudovej piesne, napísal Zarko Jovanovič text skladby „Gelem, gelem“, ktorú delegáti kongresu prijali za rómsku hymnu. 

Príchod Rómov do Európy

Rómovia prišli do Európy pred viac než tisíc rokmi. Vtedajší, stredovekí Európania ostali v údive. Spôsob života Rómov a ich vzhľad sa od toho ich značne odlišoval. Už vtedy vznikla prvá otázka - odkiaľ prišli? Rozlúsknuť sa ju podarilo až na prelome 18. a 19. storočia, kedy jazykoveda odhalila podobnosti medzi rómčinou a indickými jazykmi. V súčasnosti má rómčina rôzne dialekty, ale základné slová, akými sú napríklad časti tela, alebo členovia rodiny, sú stále podobné s hindčinou. 

Diskriminácia Rómov sa podľa Múzea rómskej kultúry v Brne začala už v 16. storočí, v zásade krátko po ich príchode do Európy. Okrem toho, že sa ich životný štýl od toho európskeho značne odlišoval, cirkvi prekážali aj ich magické praktiky. Tie súviseli s rómskou ľudovou predstavou o tom, že príroda a vesmír sú ovládané nadprirodzenými silami. Mágiu praktizovali staršie, v komunite vážené Rómky, ktorým sa hovorilo phuri daj, drabarňi či čaruňi. Išlo najmä o vedmy, liečiteľky či čarodejnice.