Zverejnenie historických fotografií Levíc na sociálnych sieťach vyvolalo silnú vlnu reakcií. Mnohí obyvatelia si nostalgicky spomenuli na detstvo, staré obchody aj na dnes už neexistujúce budovy. Najčastejšie sa spomínalo známe hračkárstvo, papiernictvo a športové potreby, ktoré stáli na mieste, kde je dnes obchodný dom Ditúria.
Diskutujúci opisovali, ako v minulosti vyzeralo centrum mesta a čo všetko sa tam nachádzalo. Spomínaná bola aj budova, ktorá mala na poschodí predajňu dámskeho odevu s okrúhlym otvorom uprostred, cez ktorý predavačky zhadzovali tovar k pokladni. Podľa pamätníkov bola budova pôvodne bankou a jej demolácia pri výstavbe Prioru (neskoršej Ditúrie) sa údajne na prvý pokus ani nepodarila. „Bolo to dávno, tak dávno,“ napísala Vivien vo svojom komentári.
Ľudia sa v diskusii vracali k vôni papiera, farbičiek a prvých školských pomôcok. Viacerí spomínali aj legendárne pukance na rohu ulice. Peter poznamenal, že „na rohu predávala babka pukance a tekvicové semiačka“, na čo Igor dodal, že ich pripravovala „na rošte, na drevenom uhlí. Rozvoniavalo to.“

Zlatka si rozpomenula, že v roku 1963 pracovala práve v papiernictve. Podobne aj ďalší prispievatelia opisovali atmosféru tých čias – od obyčajných nákupov až po chuť detských prekvapení za pár korún. Spomínali sa hlinené guličky, prvé pentelky, bombičkové perá či zelené pravítka, ktoré si mnohí kupovali pred výtvarnou výchovou.
S veľkou dávkou emócií sa debatovalo aj o tom, ako sa mesto odvtedy zmenilo. Niektorí tvrdili, že kedysi bolo krajšie, iní oponovali, že doba si vyžaduje pokrok. Vladimír pripomenul, že miesto bolo známe ako „Opičák“, pretože mladí často sedeli na zábradlí a sledovali dianie v meste. Opísal tiež rozmiestnenie obchodov – vľavo hračkárstvo s papiernictvom, vpravo „ružový vežičkový dom“ so samoobsluhou, bufetom a mäsiarstvom.
V komentároch sa ozývala najmä nostalgia. „Krásne spomienky,“ napísala Jana. „Veľmi dobrá fotka, spomienka na mladosť,“ pridala sa Erika. Objavili sa dokonca aj úsmevné detské zážitky – niektorí priznali, že sa pred obchodom hádzali o zem, keď im starí rodičia nechceli kúpiť hračku.
Debata ukázala, že historické fotografie dokážu otvoriť témy, ktoré v ľuďoch rezonujú roky. Pre mnohých sú staré Levice miestom prvých spomienok, detských nákupov aj stretnutí. Z fotografií zostal najmä pocit – kus minulosti, ktorý sa už nevráti, ale v pamäti generácií prežíva ďalej.
