Podivné zákazky pri oprave pamiatok pod vedením Martiny Šimkovičovej pútajú pozornosť, firmy z Nitry získali státisíce

Ministerstvo kultúry vedené Martinou Šimkovičovou čelí otázkam v súvislosti s prideľovaním verejných zákaziek na opravu kultúrnych pamiatok. Najväčšiu pozornosť podľa informácii portálu SME.sk vyvolal projekt na Hrade Červený Kameň, kde štát podpísal zmluvu s firmou K&K RINEX v hodnote takmer 200-tisíc eur. Firma pritom minulý rok dosiahla tržby len okolo 20-tisíc eur a podľa zmluvy mala celú realizáciu odovzdať subdodávateľovi. Majiteľ spoločnosti Štefan Kuchtiak pôvodne podľa SME.sk reagoval, že išlo o omyl a dodal: „Ja som sa pomýlil, mal som tam aj svojich ľudí.“

Podľa SME tvrdil, že skutočný podiel subdodávok bol približne polovičný, no dokumenty uvádzajú sto percent výkonu prác na externú firmu CreMBart. Ministerstvo si vraj zjavné nezrovnalosti pri podpise nevšimlo.

Do Nitrianskeho kraja mieri ešte jedna eurofondová injekcia. Migaľ pošle milióny aj na opravu dvoch ciest

Rezort v posledných mesiacoch zadal ďalšie veľké zákazky firmám, ktoré podľa dostupných informácií nemajú jasné skúsenosti s obnovou kultúrnych objektov. Okrem toho aj zmenili organizačné veci a kým minulý rok by dodávateľov v prípade kaštieľov, hradov a iných pamiatok pod správou ministerstva vyberalo Slovenské národné múzeum, dnes je to novozaložená organizácia Správa rezortných zariadení ministerstva kultúry.

VIDEO: Protest v Nitre vytiahol do ulíc stovky ľudí, pochodovali k miestu Gašparovej nehody

Správa rezortných zariadení pri výbere dodávateľov najčastejšie oslovuje priamo, bez otvorenej konkurencie, čo umožnila novela zákona o verejnom obstarávaní. V praxi tak štát vyberá z troch oslovených firiem tú, ktorá ponúkne najnižšiu cenu.

Najdiskutovanejším príkladom sa stala výmena strešnej krytiny na kaštieli v Budmericiach. Správa rezortných zariadení pri projekte oslovila firmu KG-bau, ktorá sa podľa vlastnej webovej prezentácie špecializuje najmä na výrobu a montáž technologických kontajnerov a oceľových konštrukcií. Toto vyvolalo viacero otázok, keďže oprava historických pamiatok si vyžaduje špecifické skúsenosti, prácu s tradičnými materiálmi a dôsledný prístup k pamiatkovej ochrane.

Nie je teda jasné, na základe čoho bola firma vyhodnotená ako vhodný kandidát na obnovu strechy kultúrneho objektu. Napriek tomu má pre štát za 716-tisíc eur meniť strešnú krytinu a sanovať pivnice. Kontaktovať majiteľa Pavla Knapa sa nepodarilo, zhodou okolností žije v Nitre, rovnako ako novovymenovaný šéf Správy rezortných zariadení Samuel Bojkovský, ktorý je vo funkcii od konca augusta.

Nitra pôjde vo štvrtok opäť do ulíc, SaS chystá pochod na miesto Gašparovej nehody, kde postaví Pamätník arogancie moci

Podobný prípad sa týka aj firmy Dalizol z Nitry. Tá podľa SME.sk získala zákazku v hodnote 928-tisíc eur na výmenu striech desiatich dreveníc v Múzeu slovenskej dediny v Martine. Firma mala minulý rok obrat 150-tisíc eur, teda niekoľkonásobne menší, než je hodnota zákazky. Majiteľ Zoltán Zalaba pre SME tvrdí, že v stavebníctve pôsobí 20 rokov. Keď bol novinármi požiadaný o príklady obnovy kultúrnych pamiatok, len uviedol, že si už presne nepamätá, kde pracoval, no „už sú to nejaké roky, ale vrátili sme k tomu teraz, lebo to bolo zaujímavé“.

Odborníci podľa SME upozorňujú, že pri týchto projektoch nie je nutné, aby firmy mali špeciálne certifikáty. Šéf Mestského ústavu ochrany pamiatok pripomína, že pri bežných stavebných prácach stačí cena a verejné obstarávanie samo o sebe nemusí vyžadovať referencie. Zároveň však dodáva, že zodpovedný obstarávateľ by ich požadovať mal.

Pre Nitru ide o tretí prípad spojený s verejnými financiami v krátkom čase. Odborníci upozorňujú, že kľúčové je preverovať pôvod firiem, ich skúsenosti a transparentnosť zmlúv. Verejnosť tak právom očakáva jasné vysvetlenia a kontrolu procesov, ktoré sa týkajú kultúrneho dedičstva.