Nenápadný prepad pôdy na poli severne od obce Branč v okrese Nitra viedol k objavu, ktorý môže zásadne rozšíriť poznanie o osídlení regiónu.
Pracovníci Krajského pamiatkového úradu Nitra v roku 2025 zdokumentovali umelý podzemný priestor v blízkosti národnej kultúrnej pamiatky Hrádok, ktorý sa po podrobnom preskúmaní ukázal ako loch – typ podzemnej stavby, ktorej výskum na Slovensku doteraz prakticky chýba.
Nález úradu nahlásil miestny obyvateľ. Spočiatku sa javilo, že ide len o kruhový prepad pôdy, no po jeho preskúmaní sa ukázalo, že jama sa v spodnej časti výrazne rozširuje do rozsiahlejšej dutiny. Z nej pokračujú užšie chodby severozápadným aj juhovýchodným smerom.
Podzemný priestor bol zdokumentovaný modernou metódou laserového skenovania za účasti odborníkov z odboru digitalizácie a grafickej dokumentácie Pamiatkového úradu SR a odboru preventívnej údržby pamiatok.
Lokalita sa nachádza v katastri Veľká Ves, v polohe Arkuš, priamo v priestore národnej kultúrnej pamiatky Hrádok. Tento stredoveký zemný hrádok vznikol v 12. až 13. storočí a jeho vybudovanie sa spája so sídlom šľachtického rodu Branč-Lipovnických. Samotný hrádok ani jeho bezprostredné okolie však doposiaľ neboli systematicky archeologicky skúmané.
Okolie hrádku patrí medzi polykultúrne archeologické náleziská. Už výskumy z 90. rokov 20. storočia, realizované Archeologickým ústavom SAV v spolupráci s Nitrianskym múzeom, potvrdili osídlenie územia od praveku.
Zistené boli stopy osád z mladšej doby kamennej, výrazné osídlenie z obdobia badenskej kultúry, ako aj sporadické nálezy z doby bronzovej a železnej. Dôkazy poukazujú aj na prítomnosť germánskych kmeňov a neskôr na osídlenie vo včasnom a vrcholnom stredoveku.
Najväčší rozmach územia sa spája s 15. storočím, keď tu mala fungovať opevnená osada súvisiaca s pôsobením bratríkov na Ponitrí. Jej zánik sa dáva do súvislosti s vojenskými udalosťami v čase príchodu vojsk Matej Korvín do Nitry okolo roku 1465.
Odborníci predpokladajú, že objavený priestor slúžil ako loch – umelo vyhĺbená podzemná chodba alebo dutina, ktorá mohla byť využívaná na uskladnenie potravín, ako úkryt obyvateľstva alebo sezónne obydlie v zimnom období. Kruhovej jame, ktorá sa prepadla, sa pripisuje funkcia odvetrania celého podzemného priestoru.
Podľa pamiatkarov je význam nálezu výnimočný aj v širšom kontexte. Na Slovensku sa systematickému archeologickému výskumu lochov doposiaľ nikto nevenoval, zatiaľ čo v susedných krajinách, najmä na Morave, v Rakúsku či Nemecku, má tento typ výskumu dlhú tradíciu.
Z nášho územia je známy zatiaľ len jeden podobný prípad – nález lochu v obci Dubovany v Trnavskom kraji. Aj objav pri Branči tak môže prispieť k identifikácii zaniknutých a doposiaľ neznámych osídlení v okolí Nitry a výrazne obohatiť poznanie histórie regiónu.
Čítajte viac o témach: Archeológia , Kultúrna pamiatka , Pamiatka , Pamiatkový úrad