Učiteľská osobnosť Slovenska 2026 môže byť aj z Nitrianskeho kraja. Toto sú naši finalisti z Nitry, Bátoviec a Levíc

Medzi 32 finalistami ocenenia Učiteľská osobnosť Slovenska sú aj pedagógovia z Nitrianskeho kraja, ktorí výrazne ovplyvňujú vzdelávanie a životy svojich žiakov.

Nitriansky kraj má v aktuálnom ročníku prestížnej súťaže Učiteľská osobnosť Slovenska 2026 až štyroch finalistov – tri učiteľky a jedného učiteľa.

Do elitnej 32-ky tých najlepších sa napokon dostali Peter Humay zo ZŠ na Nábreží mládeže v Nitre, Radomíra Komárňanská z Piaristickej spojenej školy sv. Jozefa Kalazanského v Nitre, Zuzana Címerová zo ZŠ Bátovce a Mária Pallyaová zo SOŠ techniky a služieb a SPŠ strojníckej a elektrotechnickej v Leviciach.

Odbornú porotu čakala tento rok náročná úloha – musela totiž vyberať spomedzi 191 prihlášok z celého Slovenska. Viacerí kandidáti dokonca získali rovnaký počet bodov, čo poukázalo na mimoriadne vyrovnanú kvalitu tohto ročníka. Napokon ani nedokázali vybrať zvyčajnú top tridsiatku učiteľov, ale až TOP 32-ku.

Súvisiaca téma Učiteľská osobnosť Slovenska má svoju TOP 32-ku. Z Nitrianskeho kraja sa tam prebojovali štyria finalisti, poznáte ich?

Ocenenie je slovenskou súčasťou prestížnej medzinárodnej ceny Global Teacher Prize, ktorá každoročne oceňuje výnimočných pedagógov z celého sveta a víťazovi prináša finančnú odmenu vo výške 1 000 000 dolárov. Na Slovensku projekt organizujú iniciatívy CEEV Živica a Komenského inštitút, a to pod záštitou ministra školstva Tomáša Druckera a Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Cieľom ocenenia je zvýšiť prestíž učiteľského povolania a poukázať na jeho význam pre spoločnosť. Organizátori zdôrazňujú, že práve vzdelávanie má schopnosť znižovať chudobu, predsudky aj konflikty, a preto je dôležité vyzdvihovať učiteľov, ktorí robia svoju prácu s nadšením a presahom.

Medzi finalistami opäť nechýbajú ani šikovní učitelia z Nitrianskeho kraja. Poďme si ich predstaviť:

Zuzana Címerová: Deti učí, že aj malé víťazstvá majú veľký význam

Jednou z finalistiek z Nitrianskeho kraja je Zuzana Címerová, ktorá pôsobí na prvom stupni Základnej školy v Bátovciach. Učiteľkou sa stala, pretože verí v silu malých víťazstiev – momentov, ktoré dokážu meniť životy detí aj ich pohľad na školu.

Dlhoročná pedagogička, ktorá v Bátovciach učí už 25 rokov, pracuje v prostredí malej vidieckej školy. Mnohé deti tu vyrastajú v sociálne náročných podmienkach, často bez dostatočnej podpory z domova. Aj preto sa vo svojej práci snaží prepájať klasické vyučovanie s praktickými aktivitami, aby škola dávala zmysel každému žiakovi – aj tomu, ktorý sa bežne nehlási o slovo.

Jedným z jej najvýraznejších projektov je Učebňa spracovania ovčej vlny, ktorú založila spolu s kolegyňou. Vytvorili tak priestor, kde deti prechádzajú celým procesom – od strihania oviec na farme pri škole, cez triedenie rúna, pradenie či tkanie, až po predaj hotových výrobkov na miestnom trhu.

Každé dieťa má v procese svoju rolu – niekto je majster bezpečnosti, iný hovorca tímu alebo kontrolór kvality. „Osobitne dbám na to, aby si každý našiel úlohu, v ktorej môže uspieť, získať zručnosť a sebavedomie – najmä deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, pre ktoré je reálna práca a pracovné návyky často najistejšou cestou, ako neskončiť v štatistikách nezamestnanosti. Moja práca je pre mňa aj službou komunite,“ približuje Címerová.

Kritické myslenie si zas deti rozvíjajú pri meraní spotreby materiálu či hodnotení kvality výrobkov. Výsledky sú podľa nej viditeľné – deti získavajú odvahu začať, dokážu sa sústrediť a zažívajú radosť z dokončenej práce. Niektorí žiaci sa po tejto skúsenosti rozhodli pokračovať v remeselnom alebo odbornom štúdiu.

Jej práca však presahuje aj hranice školy. Zuzana je členkou Komunitnej rady, vedie besiedky evanjelickej cirkvi a je spoluzakladateľkou Detského folklórneho súboru Pečeničan. Prostredníctvom týchto aktivít vedie deti k tradíciám, spolupráci a vytrvalosti.

Za jeden z najsilnejších momentov svojej kariéry považuje chvíľu, keď žiak, ktorý dovtedy školu skôr vynechával, predal na trhu svoj prvý vlastný výrobok. „V očiach mal pýchu a úľavu: Dokázal som to. Odvtedy chodí pravidelne, pýta sa, plánuje,“ spomína.

Práve takéto momenty sú pre ňu dôkazom, že učiteľ môže byť tým, kto deťom otvorí dvere k lepšej budúcnosti. Jej cieľ je jasný – aby každý žiak našiel svoju cestu k úspechu, či už cez vedomosti alebo prácu vlastnými rukami.

Peter Humay: Učiteľ, ktorý stavia na vzťahoch, komunite a človečine

Medzi finalistami nechýba ani Peter Humay zo Základnej školy na Nábreží mládeže v Nitre, kde vyučuje anglický jazyk. Sám seba označuje za „celostného učiteľa“ – takého, ktorý vníma potreby konkrétnej triedy a situácie a podľa toho volí metódy, aby sa do vyučovania zapojili všetky deti.

„Hodiny musia mať okrem jasného obsahu a cieľa aj punc človečiny, štipku humoru, trocha zvedavosti, zároveň ale aj pocit bezpečia a jasných pravidiel, aby každý vedel, že mu nič nehrozí a môže byť úspešný, užitočný a ostatnými prijatý taký, aký je,“ vysvetľuje svoj prístup.

Jeho profesijná cesta nebola priamočiara. Začínal štúdiom slovenského jazyka a občianskej náuky, pokračoval učiteľstvom pre prvý stupeň a napokon si doplnil aj angličtinu a literatúru. Dnes vo výučbe uprednostňuje spoluprácu, tvorivosť a nastavovanie pravidiel pred trestami a sankciami.

Dôležitým míľnikom v jeho kariére bolo pôsobenie v Komenského inštitúte, kde je dnes nielen absolventom, ale aj lektorom. Ako hovorí, práve tam mu „narástli učiteľské krídla“ a uvedomil si, že na Slovensku pôsobí množstvo pedagógov s podobným pohľadom na vzdelávanie.

Peter je známy aj ako propagátor ranných kruhov, ktoré pomáhajú budovať dôveru a otvorenú komunikáciu v triede. Tú podporuje aj prostredníctvom takzvaných „ŽUR-ov“ – stretnutí medzi žiakom, učiteľom a rodičom. Svoje skúsenosti šíri ďalej formou workshopov a venuje sa aj mentoringu kolegov.

Na hodinách angličtiny kladie dôraz na praktické používanie jazyka. Žiaci sa neučia len slovíčka či gramatiku, ale využívajú jazyk na vyjadrenie vlastných názorov, pocitov a postojov. Výsledkom sú podľa neho deti, ktoré sa neboja komunikovať, klásť otázky ani hľadať riešenia.

„Moje deti sú podľa kolegov trocha iné – náročnejšie na otvorenú komunikáciu, neboja sa jasne spýtať, neboja sa žiadať argumenty, neboja sa spolu hľadať riešenia. Zakríknutosť nie je naša vlastnosť. Nie sú prvoplánovo poslušné, zato sú prvoplánovo slušné,“ dodáva.

Za svoj najväčší úspech nepovažuje jednotlivé projekty, ale komunitu, ktorú sa mu podarilo vybudovať. S bývalými žiakmi, ich rodičmi aj kolegami zostáva v kontakte aj po rokoch. Práve vzťahy a dôvera sú podľa neho základom kvalitného vzdelávania aj silnej školy.

Radomíra Komárňanská: Učiteľka s obrovským srdcom a láskavosťou

Medzi finalistami je opäť aj Radomíra Komárňanská z Piaristickej spojenej školy sv. Jozefa Kalazanského, ktorá vyučuje na prvom stupni. K učiteľskému povolaniu inklinovala už od detstva a dnes patrí medzi pedagogičky, ktoré stavajú svoju prácu na empatii, rešpekte a hlbokom porozumení detskému svetu.

Za jednu z najkrajších odmien považuje moment, keď rodič povie, že jeho dieťa by najradšej chodilo do školy aj počas prázdnin. Aj to je dôkaz, že sa jej darí vytvárať prostredie, v ktorom sa deti cítia dobre.

„Do triedy vnášam prirodzenú láskavosť, načúvam citlivej detskej duši a vytváram priestor, v ktorom sa každé dieťa cíti bezpečne, dôležité, výnimočné a prijaté. Neexistujú pre mňa dobrí a zlí žiaci – všetky deti sú dobré,“ hovorí.

Vo svojej pedagogickej praxi uplatňuje inklúziu „srdcom“. Už druhý rok sa ako jedna z prvých zapája do pilotného overovania nového kurikula. Neustále sa vzdeláva a hľadá nové cesty, ako učiť moderne, tvorivo a zážitkovo. Využíva napríklad Hejného metódu matematiky či písmo Comenia Script, pričom časť vyučovania presúva aj do vonkajšieho prostredia.

Dôležitou súčasťou jej práce je aj spolupráca s rodičmi a starými rodičmi, ktorých zapája do vyučovania. Podporuje rovesnícke učenie a zdôrazňuje, že úspech nie je výsadou len najlepších žiakov – úspešný môže byť každý.

Radomíra sa snaží zvyšovať prestíž učiteľského povolania aj mimo triedy. Na sociálnych sieťach zdieľa príklady dobrej praxe a motivuje kolegov k inovatívnemu prístupu. Pôsobí ako cvičná učiteľka pre študentov pedagogiky a svoje skúsenosti odovzdáva aj budúcim učiteľom. Okrem toho je školskou koordinátorkou pre inovatívne metódy, vedie krúžok Veselá veda a zapája sa do charitatívnych či školských aktivít. V centre jej pozornosti je charakterové vzdelávanie – deti vedie k empatii, rešpektu a prijímaniu odlišností.

„Učíme sa spoločne prijímať sa takí, akí sme, aj s chybami. Konflikty sa snažíme riešiť diskusiou, odkomunikovaním. Deti úplne prirodzene nasávajú ako špongie to, čo je okolo nich, v čom žijú, čo im poskytujeme,“ dodáva.

Mária Pallyaová: Budúcnosť techniky učí cez prax, spoluprácu a zodpovednosť

Štvoricu finalistov z Nitrianskeho kraja uzatvára Mária Pallyaová zo SOŠ techniky a služieb a SPŠ strojníckej a elektrotechnickej v Leviciach. Skúsená pedagogička sa viac ako 30 rokov venuje výučbe odborných elektrotechnických predmetov a študentom sa snaží odovzdať nielen vedomosti, ale aj hodnoty, ktoré ich pripravia na reálny život.

Školu vníma ako druhý domov žiakov a robí všetko pre to, aby sa v nej cítili bezpečne a prijatí. „Na hodinách mám vždy priateľskú atmosféru, ale s presnými pravidlami,“ hovorí.

Vo výučbe prepája teóriu s praxou. So študentmi rieši reálne problémy z výroby, navrhujú automatizované systémy a postupne sa posúvajú od jednoduchších úloh k zložitejším. Pri práci využívajú rôzne zručnosti – od návrhu schém cez 3D tlač až po spoluprácu s rodinnými firmami. Dôraz kladie aj na ekologické riešenia a efektívne využívanie zdrojov.

Mária taktiež patrila medzi pedagógov, ktorí na škole zavádzali systém duálneho vzdelávania. Prepracovala učebné osnovy a pripravila množstvo elektronických učebných materiálov, ktoré uľahčujú výučbu odborných predmetov. Významným prínosom bolo aj získanie grantov, vďaka ktorým sa podarilo zmodernizovať elektrolaboratórium či vybudovať multimediálnu učebňu.

Jej práca však nekončí za dverami školy. Ako dobrovoľníčka v organizácii Fénix sa podieľa na aktivitách zameraných na ekológiu, históriu a dobrovoľníctvo. Zároveň popularizuje technické vzdelávanie medzi mladšími žiakmi prostredníctvom programu Akadémia Junior.

Svojich študentov vedie k tímovej práci a zodpovednosti. Pri projektoch majú rozdelené úlohy a uvedomujú si, že úspech závisí od každého člena tímu. „Ak si niekto nesplní svoju časť, ďalší nemôže pokračovať. Učia sa tak spolupracovať aj niesť dôsledky svojich rozhodnutí,“ vysvetľuje.

Výsledky jej práce sa odrážajú nielen v úspechoch študentov, ale aj v ich prístupe k učeniu. Triedy, ktoré viedla, dosahovali výborné výsledky v dochádzke aj prospechu. Sama to pripisuje individuálnemu prístupu a času, ktorý študentom venuje.