FOTO: Levičania sa sporia o tejto známej vlajke, ktorú si niekto vyvesil pred domom. Ako to s ňou je?

Na sociálnych sieťach sa v uplynulých dňoch rozprúdila živá diskusia. Všetko spustil príspevok Miloša, ktorý si pred rodinným domom v Leviciach všimol vyvesenú červenú vlajku bývalého Sovietskeho zväzu (ZSSR) so známym symbolom skríženého kosáka a kladiva. Zároveň sa pýtal, či je takéto konanie legálne, a poukázal aj na možnú paralelu s nacistickou symbolikou, ktorá je na Slovensku zakázaná.

Dodal tiež, že polícia na jeho podnet nereagovala, čo vyvolalo ďalšie otázky o tom, ako sa podobné prípady posudzujú v praxi. Téma okamžite rozdelila diskutujúcich na dva tábory a kým jedni hovorili o neakceptovateľnej propagácii totalitného režimu, druhí argumentovali tým, že „nás Červená armáda oslobodila“ a nevideli na tom nič zlé. Mnohí sa dokonca pochválili, že aj oni ju majú doma vyvesenú. „ZSSR boli naši osloboditelia, nie fašisti, akože neviem, o čo vám ide,“ rozčúlila sa Silvia a aj ďalšie komentáre sa niesli v podobnom duchu.

Hádky o tom, či to je alebo nie je trestné, pokračovali aj ďalej a nemali konca. Podobné spory pritom nie sú v Leviciach novinkou. Už v roku 2021 sa riešil prípad sovietskej vlajky na pamätníku Šiklóš na vrchu Vápnik, kde ju pravidelne vyvesovali aj napriek kritike verejnosti. Aj v tomto prípade ju časť obyvateľstva vnímala ako symbol vďaky voči vojakom Červenej armády za oslobodenie, zatiaľ čo iní hovorili o neprípustnej propagácii komunistického režimu.

Práve tento starší prípad ukázal, že posudzovanie takýchto symbolov nie je jednoznačné. Vyšetrovatelia v minulosti konštatovali, že samotná vlajka ešte nemusí automaticky znamenať porušenie zákona – rozhodujúci je najmä kontext a úmysel jej použitia.

Slovenská legislatíva zakazuje propagáciu obidvoch totalitných režimov, nacistického aj komunistického, a používanie takýchto symbolov v prípade, že sa používajú na podporu a propagáciu hnutí a ideológií, ktoré potláčajú základné práva a slobody. Vyplýva to z Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., ktorý medzi extrémistické materiály zaraďuje aj „zástavy, symboly či heslá skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd“.

Trestný zákon pritom pozná viacero tzv. extrémistických trestných činov. Patrí medzi ne napríklad založenie, podpora alebo propagácia hnutí smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd, ale aj verejné prejavovanie sympatií k takýmto hnutiam. Rovnako trestné môže byť aj šírenie či prechovávanie extrémistických materiálov, kam zákon zaraďuje aj symboly, zástavy či heslá spojené s takýmito ideológiami.

Zákon zároveň postihuje aj popieranie alebo schvaľovanie zločinov totalitných režimov, hanobenie národa, rasy či presvedčenia, ako aj podnecovanie k nenávisti. V praxi však často býva posudzovanie komunistických symbolov viazané na kontext a úmysel, zatiaľ čo nacistické symboly sú považované za jednoznačne neprípustné.