Vedci nitrianskej univerzity sa zaradili medzi najvýznamnejších na svete, takýmto výskumom sa venujú

Trojica výskumníkov SPU v Nitre sa podľa medzinárodne uznávanej databázy začlenila medzi najvplyvnejších vedcov sveta.

Výnimočným úspechom sa môže pochváliť Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. V roku 2025 sa traja jej vedci - Miroslava Kačániová, Marián Brestič a Marek Živčák - zaradili medzi najvplyvnejších vedcov sveta podľa prestížnej databázy, ktorú každoročne zostavuje tím okolo profesora Johna P. A. Ioannidisa zo Stanfordskej univerzity v spolupráci s vydavateľstvom Elsevier.

„Ich zaradenie do tohto prestížneho výberu je výsledkom dlhodobej systematickej vedeckej práce a významného prínosu v oblastiach, ktorým sa profesionálne venujú,“ komentuje univerzita.

Nahradiť antibiotiká prírodnými alternatívami

Galéria: 3 fotky

Profesorka Miroslava Kačániová z Ústavu záhradníctva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva patrí medzi popredné európske vedkyne v oblasti potravinovej mikrobiológie.

Vo svojich projektoch sa zameriava predovšetkým na využitie silíc v medicíne a pri konzervácii potravín, ale aj na jedlé obaly ako inovatívny nástroj ochrany potravín. Cieľ jej práce je skutočne ambiciózny - chce nahrádzať syntetické konzervačné látky a antibiotiká prírodnými alternatívami. „Silice sú pre mňa fascinujúcou oblasťou, spájajú tradičné poznanie s modernými vedeckými metódami. Chceme ukázať, že prírodné látky môžu byť plnohodnotnou alternatívou k syntetickým konzervantom, ak ich použijeme správne a na základe skutočných dôkazov,“ povedala Kačániová.

Súvisiaca téma FOTO: V areáli SPU vyrastá unikátna stavba pripomínajúca moderný skleník

Kačániová je výraznou osobnosťou medzinárodnej vedeckej spolupráce. Aktívne spolupracuje s výskumnými pracoviskami v Číne, Taliansku, Mexiku, Tunisku, Poľsku či Saudskej Arábii a významne prispela aj k formovaniu novej generácie výskumníkov. V roku 2019 bola vyhlásená za Osobnosť vedy a techniky Slovenskej republiky a v roku 2026 získala Cenu ministra vedy Poľskej republiky za významné vedecké výsledky.

Ako budeme produkovať rastliny v budúcnosti

Galéria: 3 fotky

Ďalším vedcom je Marián Brestič. Vedúci Ústavu rastlinných a environmentálnych vied Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov sa vo svojej vedeckej činnosti zameriava najmä na výskum fotosyntézy plodín, stresovú a produkčnú fyziológiu rastlín, teda témy, ktoré bytostne súvisia s aktuálnymi výzvami klimatických zmien.

Súvisiaca téma SPU v Nitre zabodovala v prestížnom svetovom rebríčku univerzít. V tejto kategórii sa umiestnila ako jediná na Slovensku

Svoj vedecký záber rozšíril aj o moderné trendy, akými sú fenotypovanie rastlín či štúdium účinkov aplikovaných nanočastíc na fyziologické procesy a odolnosť rastlín v podmienkach stresu. Jeho výskum má priamy dosah na to, ako budeme v budúcnosti produkovať potraviny.

Na domácej pôde vybudoval moderné laboratóriá. „Hlavným cieľom bolo prepojiť náš výskum so zahraničnými výskumníkmi – a dnes sa nám to darí. Veda je pre nás mostom k partnerstvám po celom svete. Teší nás, že výmena talentov dnes funguje obojsmerne. Zahraniční výskumníci prichádzajú k nám na výskumné pobyty a dokážeme im vytvoriť solídne vedecké zázemie. Spoločne pracujeme na tom, aby sme posúvali poznanie vpred,“ zdôraznil Brestič.

Udržateľné riešenia pri zmene klímy

Galéria: 3 fotky

Trojicu vedcov uzatvára docent Marek Živčák z Ústavu rastlinných a environmentálnych vied Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov. Je jedným z odchovancov a nasledovníkov vedeckej školy profesora Brestiča.

Zameriava sa na výskum neinvazívnych techník a moderných senzorov určených na hodnotenie fyziologického stavu rastlín. Inovatívne prepája skríningové postupy aplikované na širokých kolekciách genetických zdrojov plodín s hĺbkovými analýzami regulačných mechanizmov fotosyntézy rastlín vystavených rôznym druhom abiotického stresu.

Súvisiaca téma FOTO: V areáli SPU vyrastá unikátna stavba pripomínajúca moderný skleník

V súčasnosti vedie výskumný projekt APVV s názvom „Štúdium efektov otepľovania a sucha na fotosyntetickú produktivitu genetických zdrojov plodín“, so špecifickým dôrazom na vplyv zvýšených nočných teplôt.

„Naše merania potvrdzujú, že stúpajúce denné, ale aj nočné teploty negatívne ovplyvňujú fyziologické procesy, od ktorých závisí rast a produktivita plodín mierneho pásma, akou je napríklad pšenica. Dobrou správou však je, že v skúmaných kolekciách sme schopní identifikovať genotypy prejavujúce vyššiu odolnosť a špecifické obranné reakcie na teplotné zmeny. To potvrdzuje, že výskum zameraný na aktívne hodnotenie genetických zdrojov môže výrazne napomôcť pri hľadaní udržateľných riešení v rámci adaptácie na zmenu klímy," uviedol Živčák, ktorý je tiež členom medzinárodných expertných panelov v rámci programov EÚ Horizon Europe, ale aj v národných paneloch v Poľsku, Lotyšsku či Maďarsku.

Najlepší z najlepších

V rebríčku Stanford/Elsevier Top 2 % Scientists 2025 je hodnotených približne 236-tisíc vedcov z celého sveta. Hodnotenie vychádza z databázy Scopus a opiera sa o komplexný súbor ukazovateľov vedeckého vplyvu.

„Zohľadňuje nielen počet citácií, ale aj kvalitu publikačnej činnosti, mieru spoluautorstva, postavenie autora v publikáciách a ďalšie bibliometrické indikátory,“ píše univerzitné online periodikum Poľnohospodár.

Do výberu sa každoročne dostávajú len vedci, ktorí patria k svetovej špičke. Buď sa umiestnia medzi 100-tisíc najcitovanejších autorov, alebo sa zaradia do horných dvoch percent vo svojom vedeckom odbore. Z pohľadu krajín majú v rebríčku najväčšie zastúpenie Spojené štáty americké, Čína a Veľká Británia.