FOTO: Situácia s bobrami a nutriami v Nitre sa podľa radnice upokojila. Jedny chráni zákon, no druhé treba likvidovať

Nitrianska radnica tvrdí, že situácia s bobrami a nutriami v mestskom parku sa upokojila. Bobor je chránený zákonom, pri nutriách mesto rieši možnosti ich redukcie.

Prípad bobra, ktorý sa zatúlal až na Župné námestie v Nitre, opäť otvoril tému zvieracích obyvateľov mestského parku. Minulý rok sa totiž v okolí jazera usídlili bobry. Obyvatelia mesta si najprv všimli ohlodané stromy a rýchlo pochopili, kto je za tým. Mesto muselo konať, a to nielen kvôli bezpečnosti návštevníkov parku, ale aj preto, že škody sa zvyšovali.

Ďalšími problematickými „obyvateľmi“ boli aj nutrie. Ľudia si však v poslednom období všimli, že ich začalo ubúdať, a chceli vedieť, či mesto zakročilo.

Súvisiaca téma VIDEO: Neuveríte, kto si vyšiel na nočnú prechádzku po Nitre. Ratovať ho museli policajti, na pomoc im prišli aj hasiči

Na to, aká je situácia s týmito hlodavcami dnes, sa Nitrak.sk opýtal hovorcu mesta Tomáša Holúbeka. Ten pripomenul, že pri týchto dvoch druhoch zvierat je postup diametrálne odlišný. Bobor vodný je totiž zákonom chránený, no inak je to v prípade nutrií, ktoré sú považované za invázny druh. Majiteľom pozemkov zákon dokonca prikazuje, aby ich odstraňovali.

Možnosti redukcie nutrií riešia aj s úradmi

Radnica tak urobila už v minulosti, keď nutrie z okolia jazier v parku a rieky odchytávala do klietok. Následne boli usmrcované veterinárom. „Pokiaľ ide o nutrie, aktuálne neevidujeme dramaticky zhoršenú situáciu. Mesto však má záujem administratívne nastaviť proces redukcie nutrií. V tejto súvislosti sme sa obrátili aj na okresný úrad, aby sme nastavili možnosti redukcie,“ uviedol Holúbek a pripomenul, že v intraviláne mesta nie je povolený ich odstrel

„Situácia však zďaleka nie je taká dramatická ako pred pár rokmi, kedy boli výrazne premnožené najmä v okolí Chrenovského mosta, a to aj vďaka nezodpovednému prikrmovaniu obyvateľmi, od ktorého sme verejnosť opakovane odrádzali,“ dodal.

❗Nutrie vzbudzujú obavy Európskej únie a sú zaradené na zoznam 100 najhorších inváznych nepôvodných druhov živočíchov. Je zakázané ich držať, prepravovať, dovážať, rozmnožovať, vymieňať, obchodovať s nimi alebo ich vypustiť do životného prostredia. Najväčšiu hrozbu predstavujú najmä z dôvodu poškodzovania mokraďových a pobrežných biotopov. Riziko predstavujú aj pre ľudí – môžu byť totiž prenášačmi črevných parazitov či bakteriálneho ochorenia.

Ako je to s bobrami?

V prípade bobra vodného však nie je veľa možností, ako jeho vyčíňanie na stromoch zastaviť. Ich odchyt mesto nerobí a ani robiť nemôže. Hlavným opatrením je oplocovanie stromov pletivom či potieranie špeciálnym náterom, ktorý bobry odpudzuje. Škody sa v prípade poškodenia stromov bobrom nepočítajú podľa spoločenskej hodnoty, ale prepočítavajú sa na drevnú hodnotu.

„Pokiaľ ide o škody spôsobené bobrom, sú to jednotky stromov. Napríklad za rok 2024 sme museli dať spíliť 12 stromov pre ich poškodenie bobrom, z toho iba v 4 prípadoch išlo o väčšie stromy. Pred vyčíňaním bobra sme sa stromy snažili uchrániť špeciálnym náterom drevín aj pletivom,“ uviedol Holúbek.

Hoci ani tieto metódy nie sú úplne účinné, mesto eviduje zlepšenie situácie. „Situácia sa odvtedy výrazne upokojila a aktuálne neevidujeme žiadne nové poškodenie drevín bobrom,“ dodal ešte hovorca.

🦫 Bobor vodný je najväčší európsky hlodavec, ktorý môže dorastať až do dĺžky jedného metra a vážiť do 30 kilogramov. Charakteristický je plochý chvost dlhý asi 30 centimetrov, ktorý používa ako kormidlo pri plávaní a na varovanie ostatných pred nebezpečenstvom. Na brehoch si vytvára brlohy s podvodným východom alebo stavia „hrady“ z konárov, dreva a hliny. Činnosť bobra je však aj prínosná, najmä pre zadržiavanie vody v krajine. Pomôcť to môže aj počas prívalových dažďov a záplav.