Do muzikantského neba odišiel uznávaný huslista a vedúci folklórnych súborov Zobor a Ponitran, Marián Járek

Bol neúnavným zberateľom ľudových piesní a celoživotným nositeľom tradícií i cenných vedomostí.

Folkloristov spod Zobora zasiahla mimoriadne smutná správa. Na Sviatok práce zomrel vo veku 79 rokov uznávaný muzikant a pedagóg Marián Járek, ktorý bol vedúcim folklórnych súborov Zobor a Ponitran. Svoj život zasvätil aj zbieraniu ľudových piesní a uchovávaniu tradícií, ktoré odovzdával ďalším generáciám.

O jeho úmrtí informovalo na sociálnej sieti Oddelenie etnológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre: „S hlbokou ľútosťou sme prijali správu o odchode nášho niekdajšieho dlhoročného kolegu Mariána Járeka, pedagóga, muzikanta a neúnavného zberateľa ľudovej piesne. Umeleckej duše.“

Marián Járek pôsobil na katedre etnológie dlhé roky a počas svojho pedagogického pôsobenia ovplyvnil celé generácie študentov. Neodovzdával im len odborné vedomosti, ale aj hlbokú úctu k tradícii, hudbe a samotnému životu. Medzi kolegami i študentmi bol mimoriadne obľúbený.

Významnú stopu zanechal najmä na poli folklórneho umenia. Ako umelecký vedúci a primáš ľudovej hudby folklórneho súboru Zobor, neskôr aj FS Ponitran, a dlhoročný riaditeľ festivalu Akademická Nitra patril k výrazným osobnostiam slovenského folklorizmu. Jeho činnosť presahovala hranice regiónu a výrazne prispela k rozvoju folklórneho diania na Slovensku.

Zachránil tisíce ľudových piesní

Katedra taktiež pripomenula, že mimoriadny význam mala aj jeho zberateľská práca. V regiónoch Ponitria, Tekova a Hontu zaznamenal tisíce ľudových piesní z desiatok obcí. Vďaka jeho úsiliu sa podarilo uchovať množstvo hudobného dedičstva, ktoré by inak upadlo do zabudnutia. Svoje poznatky publikoval v početných piesňových zbierkach, pričom mnohé z týchto piesní spracoval aj do hudobných úprav pre interpretov a folklórne telesá.

Podieľal sa aj na zachovaní a popularizácii gajdošskej tradície a významne prispel k zviditeľneniu regiónu na folklórnej mape doma i v zahraničí. Bol huslistom s nezameniteľným štýlom a osobitým aranžérskym rukopisom. Jeho tvorba zaznela nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí – vo Francúzsku, Poľsku, Rakúsku, Taliansku, Nemecku či Maďarsku.

Za svoju celoživotnú prácu získal aj významné ocenenie – Cenu Pavla Tonkoviča, ktorú mu v roku 2000 odovzdal minister kultúry.

„Bude nám chýbať nielen ako výnimočný odborník, ale predovšetkým ako človek, kolega, priateľ. Marián, bol si umeleckou dušou a kolegom, ktorého podiel na rozvoji nášho pracoviska a prítomnosť medzi nami sme si vždy vážili a nikdy na teba nezabudneme. Ďakujeme. Drž sa tam hore,“ dodalo so smútkom oddelenie etnológie.

„Výborný kolega a priateľ, človek, ktorý dokázal naučiť hrať na hudobný nástroj snáď každého. Ako pedagóg zanechal hlbokú stopu v mladých ľuďoch. Česť jeho pamiatke,“ zdôraznila Martina. „Mal som rád rozhovory o regióne a meste, z ktorého pochádzam. Bol to človek, ktorého dobíjala energia mladých ľudí. Vedel sa zabaviť i požartovať. Česť jeho pamiatke,“ dodal Adam.