FOTO: Navštívili sme Ostrihom. Miesto korunovácie prvého kráľa Uhorska je oddávna úzko prepojené s Nitrianskym krajom

Tesne za hranicami Slovenska priamo oproti Štúrovu leží Ostrihom, po maďarsky Esztergom. Ledva 30-tisícovému mestečku dominuje pôsobivá Ostrihomská bazilika a Hradný vrch plný pamiatok. Minulosť týchto miest bola po stáročia úzko popretkávaná aj s Nitrianskym krajom, od ktorého ho delí len prírodná hranica tvorená Dunajom.

Rázovitá scenéria a všadeprítomná história robia z dvojice miest Štúrovo a Ostrihom ideálny cieľ jednodňového výletu len na skok od južného Slovenska. My sme malebnú lokalitu navštívili v rámci cyklovýletu popri Dunaji. V článku sme načrtli, čo nás pri návšteve zaujalo a predstavili niektoré kľúčové historické momenty späté s týmto miestom.

Vrtkavú históriu hranice symbolizuje Most Márie Valérie

Do Ostrihomu sme ako návštevníci zo slovenskej strany dorazili po ikonickom moste vedúcom zo Štúrova. Ešte predtým sme si však vychutnali pohľad na katedrálu zo slovenskej strany. Most Márie Valérie si prešiel, tak ako asi všetko v okolí, dramatickou históriou, kedy bol viackrát zničený a odznova postavený. V dnešnej železo-betónovej podobe vznikol v roku 1895 a následne bol dvakrát opakovane vyhodený do vzduchu.

Most Márie Valérie a Štúrovo, pohľad z Ostrihomskej baziliky 

Po tom, čo ho v roku 1944 zničili ustupujúce nemecké vojská, neboli tieto dva brehy Dunaja až do konca tisícročia prepojené. Náhrada vo forme vernej kópie pôvodného mosta bola dokončená až na jeseň roku 2001.

Dnes môžu vďaka Schengenu ľudia voľne prechádzať z jednej strany na druhú, či už pešo, alebo autom, pričom priľahlé nábrežie na slovenskej strane ponúka v noci aj cez deň pôsobivý výhľad na baziliku. Most je dlhý 500 metrov a všetky pamiatky ležia bezprostredne za ním, výlet je tak ľahko zvládnuteľný pešo či na bicykli. 

Niekoľko prvenstiev z minulosti Ostrihomskej baziliky

Najvýznamnejšou atrakciou je tu nepochybne Katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha, všeobecne známa ako Ostrihomská bazilika. Ide o najväčší kostol v Maďarsku, čo je len jedno z mnohých prvenstiev, ktorými sa pýši. Týči sa na Hradnom vrchu, jednom z mála vyvýšenín v tejto nížinatej lokalite pred meandrom Dunaja, ktorá je akýmsi podstavcom vytvoreným z nánosov predchádzajúcich stavieb a svätostánkov. 

Jedným z nich je prvá maďarská katedrála, ktorú tu dal postaviť Svätý Štefan I. viac-menej na mieste tej súčasnej. Ten tu bol zároveň v roku 1000 korunovaný za prvého uhorského kráľa, čím sa Ostrihom stál na pár stoviek rokov hlavným mestom. Minulosť tejto lokality však siaha do ešte dávnejších čias. Žili tu Kelti aj Rimania a šlo o dôležité sídlo pre Veľkú Moravu aj Nitrianske kniežatstvo. Podľa viacerých historických prameňov sa v blízkosti dnešného mosta nachádzal brod cez Dunaj, oblasť tak musela byť odpradávna strategickým bodom. 

Aj po časoch kráľa Štefana čakal Ostrihomskú katedrálu dramatický osud, ktorú si pre predstavu len stručne zhrnieme. Po požiari okolo roku 1180 musela byť postavená odznova, no už zakrátko ju ohrozovali mongolské nájazdy. V roku 1304 ju v rámci mocenských sporov poškodil český kráľ Václav III. Renesančnú stavbu znova opravili a viac ako dve storočia zveľaďovali. Roku 1542 ju aj s celým Ostrihomom obsadila a potom dlho kontrolovala Osmanská ríša. Nasledovali dve storočia opakovaných obliehaní a krvavých bojov.

Ostrihom sa definitívne vyslobodil z tureckého obsadenia až v roku 1683, avšak za vysokú cenu - celé mesto vrátane katedrály a podhradia bolo opäť raz spustošené. Osídľované bolo následne aj Slovákmi, ktorí sa časom pomaďarčili. Začiatkom 19. storočia sa do Ostrihomu vrátil arcibiskup, a tak aj sídlo Ostrihomského arcibiskupstva, ktoré v čase najväčšieho rozmachu zahŕňalo veľkú časť dnešného Slovenska. Tunajšia veľká obrazáreň starého umenia preto obsahuje množstvo sakrálnych pamiatok aj z územia dnešného Slovenska. 

Pomník milénia z roku 2001 zachytávajúci korunováciu prvého uhorského kráľa Štefana I.

Dnešnú podobu Ostrihomu definuje súčasná katedrála, odznova postavená v priebehu 19. storočia v klasicistickom štýle. Je inšpirovaná Bazilikou svätého Petra v Ríme, meria 118 metrov a jej múry sú v základoch hrubé až 17 metrov. My sme využili možnosť vyšľapať stovky schodov až na vrchol kupoly. Návštevníka okamžite po výstupe ohromí výhľad na celú okolitú krajinu vrátane sútoku Hrona a Dunaja, Štúrova na druhej strane a priľahlé pahorky, ale aj zvláštna ozvenia, ktorá v kupole doznieva až 9 sekúnd. 

Návšteva a pamiatky

My sme sa do Ostrihomu vybrali v rámci cyklovýletu a vinou spontánneho plánovania vyšla naša návšteva práve na pondelok. Hradné múzeum s mnohými aj slovenskými artefaktami, ani obrovskú knižnicu plnú starobylých kódexov, sa nám tak nepodarilo navštíviť. Všetko nám však vynahradila samotná bazilika, napriek tomu, že momentálne prechádza veľkou rekonštrukciou.

Chrámový interiér je však stále prístupný a jeho návšteva je zadarmo. Za prehliadku priestrannej krypty vybudovanej v egyptskom štýle, katedrálnej klenotnice a výšľap do nedávno vymenenej kupoly sme zaplatili spolu 10 eur za osobu. Lístky je potrebné zakúpiť v okienku pred vstupom.

Okolie baziliky ponúka množstvo ďalších zaujímavých objektov. V areáli určite natrafíte na obrovský a veľmi fotogenický pomník, ktorý zachytáva arcibiskupa Dominika, ako kladie korunu na hlavu Štefana I. Historicky cenná je aj Bakóczova renesančná kaplnka, ktorá bola dodatočne zakomponovaná do tela chrámu. 

Čo sa týka služieb, my sme mali väčšie šťastie na ubytovanie aj stravu na slovenskej strane. Určite zavážilo, že sme sem cestovali pred začiatkom hlavnej turistickej sezóny, no ťažko povedať, či pozitívne alebo negatívne.

Samotné mesto Ostrihom na nás mimo Hradného vrchu zapôsobilo ako pomerne malé a fádne, s horším výberom reštaurácií než v Štúrove. Vysoká inflácia, s ktorou Maďarsko momentálne bojuje, je pravdepodobne jednou z príčin prehnaných cien, ktoré si tu účtovali za relatívne obmedzenú ponuku. Tieto záležitosti sa však tak, ako všade, môžu rýchlo meniť.