100-ročný pamätník SNP a holokaustu Otto Šimko dostal od primátorky Topoľčian čestné občianstvo

Rodákovi z Topoľčian a preživšiemu pohnutých udalostí 20. storočia Ottovi Šimkovi bolo udelené čestné občianstvo. Primátorka Topoľčian Alexandra Gieciová mu ho pri príležitosti 100. narodenín prišla odovzdať priamo domov.

Pohnutý osud topoľčianskeho rodáka

Otto Šimko toho počas svojho dlhého života zakúsil mnoho. Narodil sa 1. júna 1924 v Topoľčanoch v rodine advokáta a neskôr sudcu, väčšinu detstva však prežil v Nitre. Počas holokaustu sa tesne vyhol transportu do vyhladzovacieho tábora, ale prešiel pracovným táborom vo Vyhniach.

V roku 1944 sa aktívne zapojil do Slovenského národného povstania ako člen 9. liptovského partizánskeho oddielu. Koncom roka padol do zajatia a prešiel sériou brutálnych výsluchov. Vďaka úteku z väzenia opäť o chlp unikol deportácii, následne sa do konca vojny ukrýval v Nitre. 

Po skončení druhej svetovej vojny vyštudoval právo a stal sa členom komunistickej strany. V ďalších rokoch bol postupne konfrontovaný so stratou ideálov o novom režime. V rámci boja proti sionistom ho ako Žida zbavili funkcie, živil sa ako sústružník či neskôr vychovávateľ na učilišti. 

Počas bývalého režimu sa Otto Šimko živil aj ako redaktor denníka Smena, odkiaľ ho vyhodili po straníckych previerkach v 70. rokoch, po čom až do penzie pôsobil opäť ako právnik. Vnútorné aj vonkajšie oslobodenie zažil podľa vlastných slov až po Nežnej revolúcii. 

Súvisiaca téma FOTO: V Topoľčanoch sa rozlúčili s veliteľom I. mechanizovanej brigády, generál Kollárik odovzdal velenie Acsaiovi

Židia to v Topoľčanoch nemali ľahké ani po vojne, prebehol tu najväčší povojnový pogrom

Pred vypuknutím druhej svetovej žila v Topoľčanoch silná, asi 3-tisícová židovská komunita. Z tých sa do mesta vrátilo asi 500 osôb, ktoré prežili hrôzy koncentračných táborov. Nečakalo ich však srdečné privítanie. Všetko vyvrcholilo v septembri roku 1945, kedy sa Topoľčany stali dejiskom najväčšieho povojnového pogromu. 

Protižidovské tendencie boli v Topoľčanoch prítomné aj po skončení druhej svetovej vojny. Rozdúchvali ich okrem iných aj miestni arizátori, ktorí sa po návrate preživších báli o nakradnutý majetok. Práve tí najviac rozširovali fámy, ktoré vyvolali medzi miestnymi veľké vášne, až jedného dňa vyústili do nepokojov. „Stovky Topoľčancov a ľudí z vidieka sa rozbehli po meste a útočili na každého Žida, ktorého stretli,“ opisuje v článku spomienky svedkov Denník N. Násilnosti si vyžiadali 47 zranených, z toho 15 ťažko. 

V Topoľčanoch po osudnom dni neostal prakticky žiadny člen pôvodnej 3-tisícovej komunity. O spomínaných násilnostiach vznikol v roku 2004 v spolupráci s verejnoprávnou televíziou dokument s názvom Miluj blížneho svojho... Jeho odvysielanie však bolo za kontroverzných okolností oneskorené. V roku 2005 sa zastupiteľstvo Topoľčian za temné udalosti spred 60 rokov oficiálne ospravedlnilo.