Baterkáreň v Šuranoch môže kontaminovať pôdu a spodné vody. Podľa odborníčky sa riziká neposudzujú podľa zákona

Plánovaná výstavba gigatovárne na batérie v Šuranoch je už dlhšiu dobu predmetom sporov a nesúhlasu časti miestnych. Kým politici ospevujú pozitívny potenciál investície pre región aj celú krajinu, niektorí obyvatelia pochybujú, či bude pre nich vôbec niečím prínosná. Boja sa tiež kontaminácie životného prostredia a upozorňujú, že továreň zaberie desiatky hektárov kvalitnej úrodnej pôdy. 

Zámer obchádza zákon pri posudzovaní rizika pre zdravie a prírodu

S obavami ohľadom objektívneho posúdenia vplyvu továrne na okolie sa podelila aj odborníčka na odpadové hospodárstvo z organizácie Priatelia Zeme – SPZ Monika Medovičová. Na portáli euractiv.sk uverejnila analýzu, podľa ktorej zámer hrubo porušuje legislatívu v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Monika Medovičová označila ako závažný problém fakt, že navrhovateľ chce zámer posúdiť len v skrátenom zisťovacom konaní. Takáto investícia by však mala podľa zákona prejsť povinným hodnotením EIA - Environmental Impact Assessment. Ide o dôkladný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie a zdravie ľudí, do ktorého sa môže v akejkoľvek fáze zapojiť aj verejnosť. 

Súvisiaca téma Výstavba baterkárne v Šuranoch je potvrdená napriek nepriazni miestnych. Vláda podpísala so spoločnosťou zmluvu

„Je už na prvý pohľad jasné, že takáto obrovská investícia nemôže byť posúdená v zrýchlenom konaní a ešte v rozpore s viacerými zákonmi,“ vysvetľuje odborníčka. To, či musí prebehnúť povinné hodnotenie EIA, určuje množstvo používaných rozpúšťadiel. V prípade baterkárne v Šuranoch je v pláne spotrebovať ich viac ako 2-tisíc ton za rok. Legislatíva pritom prikazuje, aby prebehol riadny proces posúdenia envirozáťaže už pri množstve 200 ton za rok.

Medovičová ďalej upozorňuje, že ako povoľujúci orgán pre baterkáreň bol určený stavebný a okresný úrad, pričom po správnosti ním mala byť Slovenská inšpekcia životného prostredia. Podľa odborníčky to môže znamenať, že továreň nebude ani v budúcnosti podliehať pravidelným kontrolám inšpekcie. 

Bude úrodná pôda zničená chemikáliami?

Výpočet problémov projektu čínskeho investora však stále nekončí. Podľa Medovičovej dokumenty prislúchajúce k zámeru neobsahujú ani základné informácie o chemickom zložení všetkých používaných surovín a ich možnom vplyve na zdravie. Taktiež nijak nekomentuje technologické opatrenia na elimináciu emisií rozpúšťadiel do prostredia. 

Dôvodom zbystriť v tomto prípade pozornosť môže byť skúsenosť z Maďarska. V existujúcich čínskych a juhokórejských prevádzkach už došlo k opakovaným kontroverziám a aktivisti hovoria o greenwashingu. V jednej továrni boli zistené nadlimitné koncentrácie emisií toxických prchavých organických látok, v inej recyklačnej prevádzke bola okrem zvýšeného znečistenia ovzdušia zistená aj kontaminácia vody a pôdy. Ako upozorňuje Goetheho inštitút, mnohí obyvatelia Maďarska už trpia dôsledkami environmentálnej záťaže z množstva baterkárni, ktoré často zaberajú tú najkvalitnejšiu pôdu. V okolí tovární však táto pôda celkom vysychá a chemikálie často prenikajú do spodných vôd. 

Investor v Šuranoch pritom deklaroval záujem o transparentnú komunikáciu s dotknutou verejnosťou. Na tieto účely zradil stránku na Facebooku aj takzvaný Bod prvého kontaktu, kde sa môžu obyvatelia osobne informovať o čomkoľvek, čo ich v tejto súvislosti zaujíma. Niektorí obyvatelia sa však po jeho prvotnej návšteve sťažovali, že v kancelárii „Bodu prvého kontaktu“ nenašli odborníkov, ktorí by vedeli konkrétne odpovedať na otázky ohľadom životného prostredia. Investor však túto službu len začína prevádzkovať, a jej organizácia je tak ešte v plienkach. 

Súvisiaca téma Obyvatelia Šurian a Bánova nesúhlasia s výstavbou baterkárne. Boja sa o svoje zdravie