Bývanie na prízemí má svoje nevýhody, čo dobre vedia aj obyvatelia panelákov na sídlisku Klokočina v Nitre. Mnohým totiž mizne vyprané oblečenie, ktoré vyvešali na šnúry, aby preschlo. S týmto „klokočinským nákupným maniakom“ má negatívnu skúsenosť aj Zuzana, ktorá sa posťažovala v skupine na sociálnej sieti:
„Plavky už máš, teraz aj bežecké nohavice a podprsenku. Dúfam, že ti spravili radosť, a stretneme sa niekde na kúpalisku alebo na bežeckej dráhe, aby som ťa pochválila, ako ti pekne sedia. A ešte sa chcem poďakovať, že plienky si si nezobral/a, asi ešte nemáš dieťa, tak možno nabudúce,“ odkázala zlodejovi. Zároveň upozornila aj ostatných obyvateľov Partizánskej ulice, aby si dávali pozor na svoje veci, najmä ak bývajú na prízemí.
Pod jej statusom sa následne rozpútala búrlivá debata. Komentujúci sa podelili o svoje negatívne skúsenosti a vymenovali, čo všetko im už takýmto spôsobom zmizlo.
„To sa deje za bieleho dňa aj na Jurkovičovej. Už mi tak strhli mikinu aj tričko, a to sme boli doma a mali otvorené okno. Drzosť niektorých ľudí nemá hraníc,“ napísala Katarína. Klasikou bola aj ukradnutá spodná bielizeň, posteľná bielizeň, muškáty, popolníky, bicykle či rôzne kusy oblečenia, ako napríklad detská zimná bunda, svetre alebo nohavice.
„Ja som pekne počula, ako mi strhli prádlo, a už mi zostávalo len zistiť, ktoré konkrétne to bolo. Ale nezanevrela som, vešiam ďalej a potom sa vždy teším, keď ho tam nájdem,“ podelila sa o svoju skúsenosť aj Anka. „Na Chrenovej nájdete spodné prádlo na strome. Neviem, čo je lepšie – vyzliecť ho zo zlodeja, alebo ho zložiť zo stromu,“ pridala sa Mima.
Niektorí ľudia sa však so zlodejmi stretli aj osobne a svoje kúsky oblečenia si zobrali späť. „Raz som takto jednu slečnu vyzliekol z mojich šušťákov rovno na ulici. Mala smolu, boli doma ušité, jedinečné. Vraj to dostala ako darček od priateľa. Moje, čerstvo opraté,“ napísal svoj vtipný zážitok Ľuboš.
„Pamätám si, ako asi pred 12 rokmi, keď som býval na Petzwalovej na prízemí, chodil taký pár – chalan a baba, očividne riadne ,zošľahaní chémiou’. Strhli mi teplákovku zo šnúry. Mali smolu, že som rýchlo vybehol a chytil ich, ako sa už šplhajú na balkón prízemného bytu vo vedľajšom baraku. Podotýkam, že to bolo v sobotu okolo jednej popoludní. Chlapca som stiahol z balkóna a dostal ,pleskavicu’. Baba sa ma opýtala, čo je moje, a nech ho nebijem. Jedna facka, síce sadol na zem, ale stačilo to. Teplákovka bola doma,“ podelil sa so svojím zážitkom aj Miroslav. Danú dvojicu potom už na Petzwalovej ulici nikdy nestretol.