V Starom parku v Nitre opäť vyčíňa bobor, ľudia si všimli ohlodané stromy. Aké možnosti má mesto?

Po nutriách má mestský park v Nitre ďalší problém. Návštevníci si nedávno všimli, že viaceré stromy ohlodali bobry a videli ich aj v okolí jazera. Ako informovala televízia STVR, tento vodný hlodavec sa tu vyskytoval už aj v minulosti. Ohlodané dreviny vtedy muselo dať mesto spíliť. 

Bobor vodný je zákonom chránený a jeho spoločenská hodnota bola dosiaľ vyčíslená na 2000 eur. Ministerstvo životného prostredia SR ju ale chce znížiť na 500 eur. Mesto však každopádne nemá veľa možností, ako ho zastaviť. Následky jeho aktivity riešili aj vlani a ako potvrdil hovorca mesta, vyskúšali všetko, čo mohli. 

„My sme mali vlani poškodených dvanásť drevín, z toho štyri boli väčšie stromy. Tieto poškodenia spôsobil práve bobor, to je dokázané. Je to také to typické nahlodanie stromov. Použili sme špeciálne pletivo, oplotili sme celkovo 70 až 80 stromov v Starom parku,“ povedal hovorca Tomáš Holúbek pre televíziu.

Vlastníci pozemkov môžu žiadať náhradu škody

Štátna ochrana prírody SR uvádza, že keďže ide o chráneného živočícha, v prípade škôd spôsobených bobrom môže vlastník pozemku požiadať o náhradu škody na príslušnom okresnom úrade, ak boli splnené požadované podmienky zabezpečenia majetku voči škodám. 

„V tomto prípade sa však škoda nepočíta podľa spoločenskej hodnoty poškodenej dreviny, ale podľa drevnej hmoty. Potom to vyplatenie sumy je prirodzene nižšie,“ vysvetlil ešte Holúbek.

Súvisiaca téma FOTO: V Nitre už eliminujú premnožené nutrie. Pri rieke ich strieľať nemohli, tak prešli na „plán B“

Ochranári odporúčajú ohradiť kmeň ťažko prehryznuteľným materiálom. Môže ísť o kovovú sieťku, lepenku alebo materiál napustený repelentom. Oplotenie však treba vsadiť aspoň 45 centimetrov do zeme, aby nedošlo k podhrabaniu.

„Tiež je dobrá možnosť využiť koruny stromov odstránených z porastov pri pestovateľských zásahoch a presunúť ich k bobrím lokalitám, čím sa zmierni ohryz stromov za účelom získania potravy. Dôležité je, aby bolo dosť vegetácie v lokalite na výživu bobrov, v opačnom prípade sa budú snažiť získať potravu zo záhrad,“ radia. 

Bobrom sa na Slovensku darí

Ekológ a aktivista Ondrej Kameniar pre STVR vysvetlil, že činnosť bobra je prínosná najmä pre zadržiavanie vody v krajine. Pomôcť to môže aj počas prívalových dažďov a záplav. „Keď je sucho, tak vode dlho trvá, kým prejde cez spleť bobrích priehrad a kanálov. Voda sa tak postupne uvoľňuje,“ vysvetlil a dodal, že z rovnakého dôvodu je to nápomocné aj počas povodní. 

Počet bobrov na Slovensku v posledných rokoch stúpol a ochranári predpokladajú, že to bude pokračovať aj naďalej. Potvrdil to i Radimír Siklienka zo Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Ponitrie, podľa ktorého sa bobrom u nás mimoriadne darí. 

Drevorubač aj staviteľ

Bobor vodný je najväčší európsky hlodavec, ktorý môže dorastať až do dĺžky jedného metra a vážiť do 30 kilogramov. Charakteristický je plochý chvost dlhý asi 30 centimetrov, ktorý používa ako kormidlo pri plávaní a na varovanie ostatných pred nebezpečenstvom. Má hustú, mastnú srsť, ktorá ho chráni pred chladom, a prispôsobené vnútorné orgány umožňujúce zostať pod vodou až 15 minút.

Súvisiaca téma FOTO: Obyvateľov Vrábeľ hnevá stav rieky Žitava. Je znečistená odpadkami a ohrozená bobrami

Na brehoch si vytvára brlohy s podvodným východom alebo stavia „hrady“ z konárov, dreva a hliny. Bobry sú vegetariáni, ktorí sa živia bylinami, kôrou mäkkých drevín a vetvičkami. Párenie prebieha v zime, pričom rodia priemerne dve až tri mláďatá a dožívajú sa 15 až 20 rokov.