FOTO: Neďaleko od Nitry ležia ruiny nemeckej radarovej základne z obdobia druhej svetovej vojny, vedeli ste o tom?

Len niekoľko kilometrov od Nitry vzdialená obec Lehota ukrýva na malej ploche viacero rarít, ktoré pravidelne priťahujú návštevníkov. Veriaci sem merajú cestu za kaplnkou zo 17. storočia spájanou so zjavením panny Márie, z celkom iného súdka je zas opustená dedina Krvavé Šenky opradená temnými historkami o duchoch a záhadných zmiznutiach. 

V extraviláne Lehoty však nájdeme aj unikátnu pripomienku na jedno z najpohnutejších období minulého storočia. Južne od obce sa rozkladajú zvyšky nemeckej radarovej základne z obdobia nacistickej okupácie počas druhej svetovej vojny. Podľa geografického portálu Univerzity Komenského ide o jedinú základňu tohto druhu, ktorá bola vybudovaná na území vtedajšieho Slovenského štátu. 

Ruiny nacistickej základne ležia za kopcom pri poľnej ceste vedúcej z Lehoty, iná cestička sem vedie aj priamo z Nitry. Lokalita s názvom Kóta 246 bola vybraná pre svoju strategickú polohu – ide o najvyššie položený bod v širokom okolí, ktorý za jasného počasia poskytuje výhľad na maďarské mesto Tatabánya, rakúske Hundsheimské vrchy, ale aj časti Bratislavy, Topoľčiansky hrad či Kľak. 

VIDEO: Youtuber preskúmal CO kryt v Nitre. Vyzeralo to, akoby ho ľudia opustili len pred pár dňami

Ťažká radarová základňa 1. triedy s krycím názvom Neufundlander bola pri Lehote budovaná od roku 1941, jej uvedenie do prevádzky sa datuje približne od jesene 1943. Nemeckej ríši slúžila ako dôležitý nástroj protivzdušnej obrany, tunajší rádiolokátor používali na navádzanie stíhacích lietadiel. 

Podľa stránky Nitra známa aj neznáma nacisti pri Lehote umiestňovali radary typu Freya, ktorý slúžil na vyhľadávanie nepriateľských bombardovacích zväzov s dosahom až 200 kilometrov, ako aj rádiolokátor Würzburg Reise. Ten dokázal merať výšku aj vzdialenosť prilietajúcich lietadiel s dosahom až 70 kilometrov. 

Krátky život základne ukončil ústup nemeckých vojsk na jar roku 1945. Tesne pred príchodom frontu Nemci rozobrali technické zariadenie a základňu evakuovali. Ostali tu len betónové základy, ktoré tu ležia dodnes, stožiar a opustené drevené baraky, podľa ktorých si poľná cestička vyslúžila prezývku “Baracká cesta”.