FOTO: Život Mišky z Veľkého Kýru zmenila na Cypre ischémia miechy, teraz sa tam vrátila. Snívala som o tom, hovorí

Miška z obce Veľký Kýr v okrese Nové Zámky plánovala počas leta 2015 brigádovať na Cypre, aby si zarobila na cestu do New Yorku. No radostné plány sa zmenili na životnú drámu. Po niekoľkých týždňoch sa domov vrátila paralyzovaná, hoci sa jej nestal žiaden úraz. Jej zdravotný stav zostáva záhadou.

Svoj problém riešila počas dňa na Cypre a keď sa už nedokázala hýbať a skončila v cyperskej nemocnici. Tam strávila štyri dni v umelom spánku, prestala dýchať a zostala paralyzovaná s diagnózou kvadruparéza. Lekári uviedli, že „ju zradila miecha“, no dôvod zostáva neznámy.

Po dvoch týždňoch hospitalizácie a po zásahu slovenského konzula bola prevezená späť domov. V nemocnici v Nových Zámkoch jej diagnostikovali ischémiu miechy medzi stavcami C1 a C2. „Znamená to, že som mala nedokrvenú miechu a práve preto mi telo prestalo fungovať zo dňa na deň. Presnú príčinu ale nikto nezistil dodnes,“ vysvetľuje Miška.

Návrat na Cyprus

Tento rok sa po desiatich rokoch vrátila na Cyprus, na miesto, kde sa jej život obrátil naruby. „Ja si na to miesto vôbec nepamätám ako na niečo zlé, že sa tam niečo zlé stalo, pretože ja som tam strávila už leto 2014. A bola som tam 5,5 mesiaca. Ja mám na Cyprus len tie najkrajšie spomienky. A v podstate mi to "nepokazila", dá sa povedať, ani táto udalosť, ktorá sa tam odohrala. Aj napriek tomu, že som tam skoro prišla o život. Tak stále na to miesto vzhliadam ako na miesto úžasné a pozitívne a zažila som tam samé pekné veci,“ prezradila nám.

Zaujímalo nás, ako vnímala zmeny na Cypre po 10 rokoch a či to bola pre ňu terapia alebo výzva čeliť minulosti. Na to nám odpovedala jasne: „Absolútne to pre mňa nebola nejaká výzva čeliť minulosti. Ja som si to veľmi rada pripomenula, hlavne tie pozitívne veci. Samozrejme aj tie negatívne. Trebárs, išla som okolo bungalovu, kde som bývala a bolo to pre mňa skôr také, že wau. Naozaj ani jediná negatívna emócia vo mne nebola. Skôr som to prežívala tak, že wau, fakt sa to stalo, tu sa to stalo.“

Miška priznáva, že výlet prežívala inak ako jej mama. „Ona si vybavovala veci, ako museli prísť na to moje ubytovanie, po tie moje veci… takže ona to nevnímala tak pozitívne ako ja. Napriek tomu, že sa to stalo mne, ale predsa len ten pohľad rodiča je iný.“

Dojímavé stretnutia

Napriek zmenám po covide a vojne si Miška našla aj známe miesta – vrátane obchodu, kde pred rokmi pracovala. „Tie moje obľúbené miesta, trebárs aj to miesto, kde som pracovala, v darčekovom obchode, to stále stojí. Stále tam pracujú tí istí zamestnanci. Takže to bol pre mňa veľmi pozitívny zážitok,“ hovorí.

Symbolickým dňom sa stal 17. jún – presne v deň, keď sa jej pred rokmi úplne zmenil život. „Doslova som snívala, že sa potrebujem stretnúť s majiteľkou toho darčekového obchodu, aj s tými pracovníkmi, kde som robila a povedať a ukázať im, že som v poriadku, že žijem, a že som šťastná, napriek všetkému, čo sa stalo. Tak ja som im to aj hovorila, že ja som naozaj o tomto momente snívala, ako sme sa stretli presne 17.6., keď sa mi to vlastne stalo, tak sme išli spolu na obed.“

Stretnutie dopadlo lepšie, než čakala. „Všetci boli extrémne radi, že ma vidia, ja som bola veľmi rada, že ich vidím, takže to bolo také veľmi silné a veľmi silne pozitívne, takže verím, že ich to tiež naplnilo šťastím.“

Stretnutia s ľuďmi, s ktorými bola naposledy pred 10 rokmi a poslední si ju pamätajú úplne zdravú prebiehali veľmi pozitívne, jedna z bývalých kolegýň mala emotívnejšiu chvíľu ale ako Miška hovorí: „Nechcela som jej podporovať takéto nejaké pocity, tak som jej povedala, že som v poriadku a nemusí sa ničoho báť, že som okej a aj som im ukázala, ako viem prejsť. Ukázať im, že nie som na tom až tak zle, ako sa to zdalo na začiatku, že to bude. Takže som ich tak akoby upokojila. Aj sme sa dohodli, že sa nevidíme naposledy a budeme udržiavať nejaký kontakt, takže to bolo skvelé.“

Umenie a tvorivosť

Na otázku, ako sa jej darí dnes, odpovedá s nadhľadom: „To leto mi dodáva strašne veľa energie a robí ma to šťastnou… mám skôr nejaké svoje letné rituály ako čítanie vonku s knihou, cvičenia, a hlavne skôr taký odpočinkový čas, ten čas pre mňa.“ Počas nepriaznivého počasia tvorí v ateliéri. Jej najnovším produktom sú šperky z kvetín. Nájdete u nej náušnice, náhrdelníky aj prstene.

Ako vznikol nápad vyrábať šperky? „To sú také životné situácie, keď ťa prestane baviť to čo robíš… mňa tie obrazy tak trochu prestávali baviť… Tak som chcela vyskúšať aj niečo iné. Keďže som taká tvorivá duša, tak som si povedala, že vyskúšam aj niečo nové a iné a uvidíme, ako sa to bude ľuďom páčiť a som práve veľmi rada, že sa im to páči a že veľa zo šperkov som už predala. Zopár mi ešte zostalo, ale verím tomu, že do konca leta predám úplne všetko do posledného kúska a budem sa z toho veľmi tešiť, keď budú mať ľudia doma odo mňa obraz alebo šperk.“

Miškin príbeh je silným dôkazom toho, že ani nečakané životné zlomy nemusia znamenať koniec.