• 21. júl 2025 o 13:38 / aktualizované 21.07. o 21:45

Na Klokočine sa strhla hádka cyklistov a chodcov. Kadiaľ máme chodiť, ak nie po chodníku? pýtajú sa nahnevane peší

Foto: Na Klokočine sa strhla hádka cyklistov a chodcov. Kadiaľ máme chodiť, ak nie po chodníku? pýtajú sa nahnevane peší
Foto: GoogleMaps

Na nitrianskej Klokočine sa rozpútala búrlivá diskusia o bezpečnosti chodcov, nevhodnom správaní cyklistov a alarmujúcom úpadku slušnosti na verejných priestranstvách. Miestni obyvatelia prežívajú každodenné napätie na chodníkoch, kde sa miešajú mamičky s deťmi, starší ľudia s chodítkami, cyklisti a kolobežkári – všetci v jednom priestore. Mnohí odporúčajú sledovať piktogramy.

Dobrý deň, pýtam sa... Kadiaľ majú chodiť chodci, keď nie po chodníku? Včera podvečer na chodníku od Matice slov., okolo školy, mňa, ale aj ostatných chodcov neprimeranou rýchlosťou ohrozovala mladá rodinka na bicykloch, nemáme sa tam čo motať po upozornení,.... že cez cestu popri hasičoch je cyklochodník, nám vulgárne vynadali, boli hrubí, vôbec im nevadilo, že svedkom bolo aj ich dieťa,... policajtov nikde nevidíte, iba keď prefrčia okolo na aute, ...bojím sa ísť na Borinu, opilci, feťáci, takisto aj na Zobor, môže Vás tam zraziť štvorkolka, ....kam sa stratila slušnosť, čo sa to s ľuďmi stalo....?“ pýta sa rozhorčene pani Mária, ktorá opisuje situáciu pri škole na Matice slovenskej.


Do diskusie sa zapojili desiatky obyvateľov, ktorí majú podobné skúsenosti. Pani Jana popísala dramatický moment: „Sedela som na lavičke, rozprávala som sa so susedou a zrazu deti okolo nás začali behať na kolobežkách a bicykloch. Hovorím, deti dajte pozor, ten chodník je krivý... No prišla mamička: 'Či mám problém, že chodník je verejný, oni môžu behať kde chcú. A čo keď spadne? To bude jeho bolieť a nie mňa.'

Medzi reakciami rezonuje hnev, sklamanie, ale aj smútok z toho, ako sa spoločnosť mení. „Kam sa stratila slušnosť, čo sa to s ľuďmi stalo?“ zaznelo v pôvodnom príspevku. Peter lakonicky konštatuje: „Inteligencia… slušnosť a správanie už dávno zaniklo.“

Niektorí však upozorňujú aj na druhú stranu mince. Monika píše: „Často chodím od Matice smerom hore, chodí sa po celom chodníku, ideálne poprostredku. Neviem ako dnes, ale mňa učili chodiť po pravej strane... Ja keď niekoho obchádzam, slušne poďakujem, držím sa kraja, keď nemám cyklochodník. Ale to očakávam aj od peších – nechoďte jak husi.“


Ako to vyriešiť? Niektorí diskutujúci volajú po prítomnosti mestskej polície, iní po lepšej infraštruktúre. No mnohí si uvedomujú, že východisko musí začať inde – „spravme si deň krajší tým, že jeden druhému vyjdeme kúsok v ústrety,“ navrhuje Monika.

Táto téma sa v meste opakuje a vždy by mal byť výsledok rovnaký - sledujme značenie a buďme tolerantní voči sebe navzájom. Na cyklotrasách sú vyznačení cyklisti na značkách aj na zemi, chodníky zas patria iba chodcom. Každý má svoju cestičku, ktorej je potrebné sa držať.

Hovorca mesta sa k téme obnovovania značenia cyklotrás a chodníkov vyjadril už v minulosti, že mesto je momentálne limitované rozpočtom a nie je dostatočné rozpočtové krytie na obnovu dopravného značenia na cyklotrasách. „Do budúcnosti, po tom, čo budú do rozpočtu schválené financie aj na tento účel, plánujeme obnovu označenia, a to najmä piktogramov (obrázky chodca / bicykla),“ dodal.

Minútky zo Slovenska