Neutíchajúci krik na sídlisku MDŽ v Šuranoch primäl susedu k verejnej sťažnosti, pochopenie u ľudí však nenašla

Obyvateľka sídliska MDŽ v Šuranoch už ďalej nevládze. Na sociálnej sieti sa posťažovala na neustály krik ozývajúci sa z jedného bytu. Pochopenia od susedov sa však nedočkala, práve naopak.

O zvláštnych zvukoch pripomínajúcich nárek malého dieťaťa, ktoré sa šíria z paneláka, sme informovali už pred pár mesiacmi. Znepokojení obyvatelia sa vtedy zamýšľali nad pôvodom týchto hlasných prejavov a kládli si otázku, či by nemali zavolať políciu. Plač a krik sa podľa nich ozýva aj niekoľko hodín denne.

Súvisiaca téma V Šuranoch sa už niekoľko týždňov šíri na sídlisku MDŽ stály plač a krik. Obyvatelia diskutujú o tom, kedy volať políciu

Teraz sa sťažnosti na nestíchajúci krik objavili opäť. „Ja chápem, keď je niekto postihnutý, je to smutné, ale preboha, už sa to nedá ten škrekot počúvať. Každý deň od rána do večera, aspoň si zavrite okno na MDŽ 19 - 21. Už je to nepríjemné a otravné...“ napísala jedna z obyvateliek, ktorá chcela zostať v anonymite.

Jej príspevok však vyvolal ostré reakcie, najmä od rodičov zdravotne znevýhodnených detí či ľudí, ktorí sa starajú o svojich chorých príbuzných. „Ako keby to dieťa za to mohlo, alebo rodič... Bývame vedľa, okná otvorené máme celý deň a z času na čas niečo počujeme. Ale sme ľudia a je to akceptovateľné, nie je to robenie naschvál,“ reagoval jeden zo susedov.

„To dieťa je autista a nemôže za to, ani ten rodič, ktorý ho nedal do ústavu, ale sa oň stará,“ pripomenul ďalší. „Keď budete mať dieťa autistu, tak dúfam, že sa budú aj k vám takto chovať,“ odkázala Elly. Pridala sa aj ďalšia obyvateľka: „Nehnevajte sa, ale chorého človeka ukľudniť neviete, keď je vystresovaný alebo čokoľvek, jednoducho neviete. Starali ste sa o takého niekedy? Skúste a hneď sklopíte uši.“

Podľa sťažujúcej sa susedky je však už situácia neúnosná, keďže to má trvať každý deň, už niekoľko mesiacov. „Ja nechcem nikoho urážať a nevravím, že je to ľahké, ale počúvať to každý jeden deň od rána do večera je už na nervy. Zavreté okno mám a veľký rozdiel to teda nie je. A nie je to raz za čas alebo raz denne, je to každý deň od rána do večera. Sem-tam hodina kľud a znovu,“ vysvetlila. 

Zastala sa jej len Zdena, ktorá zdieľala podobný názor: „Je smutné, že to dieťa je choré a vieme, že za to nemôže. Ale ani tá suseda to nemá ľahké, keď doma nemá kľud. Chodí do roboty, potrebuje si oddýchnuť a ja sama by som to určite nechcela zažívať. Existujú predsa denné stacionáre pre tieto deti. Pani nenapísala nič urážlivé, len chce mať kľud, tak ako každý z nás.“

Súvisiaca téma V Starej Turej miznú kvety spred bytoviek, ľudia sa hnevajú na drzých zlodejov. Môžu sa hanbiť, fuj!, odkazujú miestni

Oveľa častejšie sa však objavovali ironické komentáre, pričom niektorí žene odporúčali, aby si zatvorila okná alebo sa rovno odsťahovala. „Najlepšie by bolo zbehnúť zaklopať osobne a skúsiť povedať rodičom, čo ťa trápi. A nie takto za chrbtom,“ dodal Lukáš.

Riešenie takýchto konfliktov si vyžaduje trpezlivosť, empatiu a ochotu komunikovať – či už ide o susedov, ktorí potrebujú pokoj, alebo o rodiny, ktoré sa starajú o zdravotne znevýhodnené dieťa.