Strašidelné historky sa viažu ku každému mestu a Nitra nie je výnimkou. A čo už sa pred Halloweenom hodí viac, ako sa trochu báť? Či už na duchov veríte alebo nie, pri čítaní týchto šiestich príbehov vám určite prebehne mráz po chrbte.
Bezhlavý mních
Bezhlavého mnícha vraj vídavali v Hornom meste, v najstaršej časti Nitry. Oblečený bol vo františkánskom rúchu, na nohách mal sandále a hlava – tá mu chýbala. Nezjavoval sa často, ale stretnúť ho na Hradnej ulici nechcel nikto.
Hovorilo sa, že keď sa už niekomu zjavil, došlo k nejakému nešťastiu alebo k prírodnej katastrofe. Ako uvádza Turistické informačné centrum Nitra, jeden z priateľov Dr. Ladislava Martinčeka údajne mnícha bez hlavy videl. „Počas nočnej búrky udrel blesk do jeho rodičovského domu, ktorý ľahol popolom,“ uviedol.
Muž s deravým klobúkom
Na konci uličky smerom od Mostnej na hradný kopec sa zas presne o polnoci zjavoval človek, ktorý s klobúkom v rukách prosil o almužnu. Keď mu však vystrašený okoloidúci hodil do klobúka niekoľko šestákov, peniaze z neho vypadli. Starí Nitrania hovorili, že je to duch skúpeho mlynára Rismana, ktorý musel pykať za svoje lakomstvo.
Pes pred hradnou bránou
O polnoci sa údajne pred hradnou bránou zjavoval obrovský čierny pes s očami podliatymi krvou. Strážil vstup do hradu a odháňal každého, kto by chcel prejsť. Vraj je to duch Turka, ktorý tu v dávnych dobách zabil mnoho obrancov. Bránu vraj teraz musí za trest strážiť.
Očkajov čierny koč
Prvý dom na rohu Ireckej cesty, dnes nazývanej Braneckého ulica, bol v minulosti zemianskou kúriou. Patrila slávnemu generálovi Očkajovi, ktorému v Nových Zámkoch sťali hlavu za zradu Rákocziho.
Práve pred touto kúriou sa potom – presne o polnoci, zjavoval čierny koč. Nasadol doň duch bezhlavého generála a vybral sa na cesty pozdĺž Pároviec, aby tam hľadal svoju stratenú hlavu.
Detský plač z bane
Nitriansky dolomitný lom, známy ako Rolfesova baňa, sa dodnes nachádza v centre mesta. V minulosti tu vraj prišlo o život 5-ročné dieťa, ktoré zasypala hlina. Od tých čias údajne počuť z bane zvláštne zvuky. Ľudia hovoria, že je to detský plač.
Pohreb v starom cukrovare
V niekdajšom cukrovare bola predtým stará škrobáreň. Nikto tu za tých čias nechcel robiť nočného strážnika, pretože sa hovorilo, že o polnoci sa na dvore škrobárne dejú strašidelné veci. Pravidelne sa tu vraj konal pohreb, s mŕtvolou v rakve a so smútočným chórom, ktorý spolu s kňazom spieval hrôzostrašné piesne.
Foto: koláž Nitrak.sk/unsplash.com
