• 6. október 2025 o 13:10

FOTO: Po kosení na šurianskom cintoríne sa strhla hádka pre hroby pokryté trávou, kto je zodpovedný a kto to má upratať?

FOTO: Na cintoríne v Šuranoch sa kosilo, obyvatelia ostali rozčarovaní

FOTO: Po kosení na šurianskom cintoríne sa strhla hádka pre hroby pokryté trávou, kto je zodpovedný a kto to má upratať?
Foto: FB: Klebetník Šurian a okolia

Kosenie verejnej zelene na cintoríne v Šuranoch sa opäť nezaobišlo bez sťažností miestnych obyvateľov. Keď Kvetka prišla k hrobovým miestam, našla ich v žalostnom stave. A takto to v sobotu vyzeralo na cintoríne, napísala k fotografii hrobu zahádzaného trávou. V skupine na sociálnej sieti to opäť vyvolalo búrlivú diskusiu, v ktorej sa Šurančania postavili proti sebe.

Pod príspevkom sa okamžite rozprúdila debata o tom, kto má zodpovednosť za údržbu hrobových miest – či pracovníci mesta, alebo samotní nájomcovia hrobov. Väčšina diskutujúcich sa zhodla na tom, že aj keď mesto zabezpečuje kosenie verejnej zelene, o samotné hroby by sa mali starať ich nájomcovia.

„Veď si to treba upratať, buďte radi, že kosia tú trávu,“ napísala Zuzana. Podobný názor zdieľala aj Anna: „Presne tak, treba si upratať a nie prísť raz za rok.“ Kristína sa pridala so slovami: „Každý sa má o svoj hrob starať. Nevážite si manuálnu prácu!“

Niektorí diskutujúci pridali aj príklady z iných miest. „U nás v Bánove vždy po kosení ideme upratať hroby. Sme radi, že nemusíme sami kosiť okolie hrobov. No niektorým ľuďom sa proste nedá zavďačiť,“ napísala Jozefína. Podobne reagovala aj Jarmila, ktorá upozornila na právny rozmer veci: „A? Však kosia, tešte sa, že to nemáte zarastené. Že sa starajú. A upratovanie hrobu je na vás. Hrob máte len prenajatý od mesta – pod podmienkou, že sa budete aj starať. Treba si naštudovať zákon, buďte rada, že v starostlivosti nemáte aj kosenie.“

Podľa zákona o pohrebníctve je nájomca hrobového miesta povinný udržiavať ho v stave, ktorý zodpovedá pietnemu charakteru cintorína. Správca cintorína sa stará o spoločné plochy, chodníky a zeleň

  

Niektorí sa však „obuli“ do samotných kosičov. „Stačia dve latky a kus látky, aby jeden držal, a môžu kosiť… ale nie, lebo na to by bol treba rozum,“ napísal Vladom s iróniou. Iní však upozorňovali na náročnosť tejto práce. „Ak je na to pán sám, ako tu v komentároch písali, ja sa mu ani nečudujem. Tento typ práce je často málo ohodnotený a fyzicky náročný. Buďme k sebe ľudia a upracme si každý pred svojím (a to doslova).“

Diskusiu napokon uzavrel komentár, ktorý vystihol náladu mnohých: „Večne nespokojný národ… Keby nepokosili, vycapí sem fotku buriny po pás. Vážte si prácu každého – veď kde by kosič došiel, keby každý hrob metličkou ometal?“ 

Minútky zo Slovenska