• 8. október 2025 o 16:40 / Aktualizované: 09.10.2025

Tajomné povery o Krvavých Šenkoch pri Nitre opäť ožívajú. Ľudia sa podelili s príbehmi, z ktorých behá mráz po chrbte

Z príbehov o Krvavých Šenkoch behá mráz po chrbte. Čo tu zažili ľudia?

Foto: Tajomné povery o Krvavých Šenkoch pri Nitre opäť ožívajú. Ľudia sa podelili s príbehmi, z ktorých behá mráz po chrbte
Foto: Ilustračné: Google Maps/ChatGPT

Ak ste niekedy smerovali z Nitry do Hlohovca, určite ste prechádzali cez Krvavé Šenky, časť obce Lehota. Možno ste sa v duchu pozastavili nad týmto zvláštnym názvom, odkazujúcim na temnú históriu tejto lokality, a chceli ste sa dozvedieť viac…

  Kedysi sa táto časť volala Huszár Majer a oddávna bola opradená rôznymi tajomnými poverami.  Niektoré z nich pripomenula aj Andrea z facebookovej skupiny Záhady temnôt a ľudia začali okamžite pridávať ďalšie príbehy, ktoré buď niekde začuli, alebo zažili na vlastnej koži. Z mnohým pritom doslova behal mráz po chrbte, hoci ich pravdivosť je sporná.

Legendy, z ktorých behá mráz po chrbte

  Podľa starých povestí sa okolo roku 1848 mali niektorí pocestní, ktorí sa ubytovali v miestnej krčme, stať obeťami otravy alebo vraždy. Lúpežníci si   potom ich majetok rozdelili medzi sebou. Krčma vraj mala aj skryté podzemné chodby a podľa rozprávaní sa tam našli mŕtvoly či stopy po násilných činoch.

Neskôr sa pod tajomnú povesť tejto lokality pripísali aj ďalšie zvláštne javy. Lokalita sa postupne vyprázdnila, miestni poodchádzali a domy ostali prázdne. Niektorí vodiči hovorili o tom, že v tejto lokalite strácali mobilný signál a často tu dochádzalo aj k dopravným nehodám. Medzi domácimi sa dodnes šíri aj známa legenda o taxikárovi a tajomnej stopárke, ktorá zmizla počas jazdy. Na sedadle vraj po nej ostala len mláka.


„Jeden príbeh poznám aj ja. Odohral sa niekedy v 90. rokoch. Taxikár, ktorý neskoro v noci prechádzal po hlavnej ceste obcou smerom na Hlohovec, zbadal pri ceste stáť ženskú postavu, aspoň tvrdil, že to bola žena. Po niekoľkých metroch zastavil, vystúpil z auta a spýtal sa jej, či nepotrebuje odviezť, keď je neskorá noc. Neodpovedala. Nasadol do auta a pokračoval v jazde ďalej. Po niekoľkých metroch opäť osvietil svetlami rovnakú postavu, ktorá rovnako stála pri ceste. Vraj už nezastavoval a pridal plyn. Možno si z neho niekto urobil žart, a možno nie. Jedno je isté – o záhadných príbehoch v Krvavých Šenkoch sa najmä v Nitre hovorilo už v dávnej minulosti,pridal ďalšiu legendu Aleš. Nadviazal na neho aj Andy, podľa ktorého sa mala podobná udalosť odohrať aj pár rokov dozadu. „Pred pár rokmi nastúpila žena do taxíka. Po opakovaných otázkach taxikára, po niekoľkých kilometroch, keď sa pozrel k zadným sedadlám, tam ostal len zapätý pás a ona nikde. Taxikár skončil v neďalekom pohostinstve na mol a potom šiel na liečenie, aspoň tak sa vtedy vravelo,“ dodáva Andy.


Podľa Susane samotné dejiny dávajú tomuto miestu určitý punc tajomna „Cez Huszár Majer viedla obchodná cesta, ktorá spájala dve kráľovské mestá – Nitru a Hlohovec, takže po ceste chodilo veľa kupcov a hodnostárov. Cesta bola frekventovaná, a tak zbojníci či rôzne skupiny mali veľa priestoru na lúpežné prepadnutia. Potom bola spomínaná krčma a nevysvetliteľné úmrtia – v 70. rokoch tam napríklad našli zrazené dievča, dcéru zootechnika z poľnohospodárskeho družstva. V 90. rokoch nastalo vysťahovanie ľudí – museli odísť. Ďalej deľba lupu z prepadu banky v roku 1996 v Nitre. Takže históriu majú veľmi bohatú,“ napísala.

  

Legendy sa pritom šírili aj v rodinách. „Moja babka (1929–2020) vravela, že pivnice a tunel viedli z Krvavých Šenkov až do Rišňoviec, pod kaštieľ. Neskôr to niekto skúšal, ale nebol tam dýchateľný vzduch, tak to vzdali,“ uviedla Jana. „My sme ako deti chodili v dedine večer po mlieko ku strýčkovi a tetičke a strýčko nám rozprával rôzne strašidelné príbehy o Krvavých Šenkoch. Potom sme sa báli ísť domov,“ spomínala so smiechom Alenka, hoci v minulosti jej do smiechu veru nebolo. Marianna dodáva: „Je to dedina duchov. Veľa sa už o nej napísalo i povedalo. Keď idem cez ňu, mám zimomriavky.“

Sú to všetko len bludy?

Mnohí ľudia však majú na tieto príbehy iný názor. Podľa ich slov sú to len vymyslené povery, ktoré vôbec nie sú založené na pravde. „Narodil som sa tam, nič sa tam nedeje, všetko sú to bludy,“ tvrdí Robo. Zaspomínala si aj Dagmara: „Chodili sme tam kedysi s kamarátmi práve kvôli tomu, čo sa o tom hovorí. Boli sme tam večer, myslím aj o polnoci. Išli sme aj pri bytovku len ja a kamarátka, veľakrát sme tam aj postávali autom. A nikde nič. Tak veľmi sme chceli, aby sa tam niečo objavilo.“

Mnohé príbehy sa pritom dajú vysvetliť aj racionálne. Podľa Márii mali napríklad časté dopravné nehody úplne bežnú príčinu – vodiči tadiaľto jazdili zbesilou rýchlosťou. Tie nehody súviseli s veľkou rýchlosťou a zákrutou. Odvtedy, čo je tam penzión a znížená rýchlosť, tak tie nehody záhadne IN nie sú. Je to fakt záhadné, okomentovala to ironicky. 

Súhlas, aj keď na jar alebo na jeseň tam často bývajú hmly, aj keď inde nie sú, čo je spôsobené umiestnením lokality. Takže nehody sú tam o niečo častejšie, alebo aspoň boli – ľudia to pokladajú za vplyv niečoho nadprirodzeného,“ dodal Ján. Osada s tajomným názvom však dodnes láka   urbexerov či lovcov duchov, ktorí dúfajú, že sa im podarí zachytiť nejakú paranormálnu aktivitu. 

Minútky zo Slovenska