Neznáme huby spôsobili ošiaľ, či ide o bedle alebo nie. Hubári sa nevedeli zhodnúť, rozlúskol to odborník

Fotografia troch neznámych húb rozprúdila vášnivú diskusiu medzi členmi jednej z populárnych hubárskych skupín na sociálnej sieti. Autorka príspevku požiadala o radu jednoduchým dotazom: „Poprosím o info, či toto sú bedle.“ Odpovede na seba nenechali dlho čakať a hubári sa rozdelili do dvoch táborov.

Pod fotografiou sa objavili desiatky komentárov s rôznymi názormi. Časť hubárov tvrdila, že ide o mladé bedle vysoké alebo bedle červenejúce, ktoré ešte nestihli rozvinúť svoje klobúky. „Sú to ony, mladé bedle vysoké,“ zaznelo v jednom z komentárov. „Mladá bedľa vysoká. Ale takú mladú ju aj tak netreba zbierať,“ myslí si iný hubár.

Súvisiaca téma Mamička pre bábätko nestihla hubársku sezónu, no stále dúfa v úlovok. Ľudia radia, kam v Nitrianskom kraji sa oplatí

„Sú to mladé bedle červenejúce, rastú na lúkach najmä majú hrubší hlúbik a náznak prsteňa, ešte nie sú rozvinuté. Minulý víkend sme našli 3 také, po dlhšej úprave sú jedlé,“ doplnil ďalší hubár. Iní však zostali skeptickí: „Nie, bedle to určite nie sú,“ reagovala Danka. „Pri takomto hríbe sa ani nezastavujem,“ dodal Stanislav.

„Keď vylomíte hlúbik, suknička by mala ostať prilepená na klobúčiku a nie na hlúbiku. Vtedy je to bedľa vysoká. Podľa mňa to bude tak. Ja som takéto zbierala a klobúčiky nakladala do sladko kyslého nálevu,“ uviedla Eva. Bedle červenejúce môžu mať tmavší odtieň, najmä po mraze.

Mladú bedľu spoznáte podľa guľovitého až vajcovitého tvaru klobúka, ktorý má v strede nápadný tmavší hrbolček. Neskôr sa rozprestrie do plochejšieho tvaru. Dôležitým znakom je aj pohyblivý prsteň na hlúbiku, ktorý sa dá voľne posúvať. V mladosti môže byť celá hnedastá, neskôr sa objavuje biela farba a má príjemnú orieškovú vôňu.

Bedľa červenajúca patrí k pomerne obľúbeným hubám, ale zahrňuje aj niekoľko jedovatých druhov. Ide väčšinou o bedle menšieho vzrastu, pomerne nebezpečné môžu byť aj bedle s červenajúcou dužinou. Táto bedľa síce žiadne toxické látky neobsahuje, ale u citlivejších ľudí vyvoláva alergické reakcie.

Na otázku, aký typ huby sa na fotografii skutočne nachádza nám napokon odpovedal mykológ: „Áno, je jedlá. Je to macrolepiota fuliiginosa - bedľa vysoká čiernohnedá.“ Hubári sa preto nemusia báť a ak ju opäť zahliadnu, smelo ju môžu brať do košíkov, je bezpečná na konzumáciu.

Súvisiaca téma FOTO: Dargovské lesy nesklamali, hubári odtiaľ nosia plné košíky, brzdí ich len to, že sa čochvíľa zohýňajú po úlovky

Recept od hubára

Jeden z členov pridal aj svoj overený recept na zavárané bedle, ktorý zaujal ostatných hubárov: „Áno, to sú mladé a chutné bedle, ktoré sa dajú aj zavariť s cibuľkou, bobkovým listom, klinčekom, korením, tekvicou pokrájanou pozdĺžne, uhorkou, kúskami kalerábu, horčičným semienkom a cukor, soľ, ocot... 20-25 minút sterilizácie. Vyčkať mesiac na konzum, aby sa spojili chute a máte zaváračku ako lusk. Čím je huba mladšia tým je chutnejšia a vhodná na zaváranie. Vtedy je menej drevitá...,“ uviedol Leonard.

Niektorí členovia pri podobných prípadoch odporúčajú zverejniť fotografiu v Hubárskej alebo Mykologickej poradni, kde odpovedajú odborníci na huby. V prípade neznámych húb je lepšie byť opatrný, dobrým pomocníkom vie byť aj atlas húb.

Pri zbieraní húb treba dávať vždy pozor, pretože existujú aj jedovaté druhy podobné bedli, napríklad bedlička ostrošupinatá, ktorá má nehybný prsteň a zašpicatené šupiny. Pri akýchkoľvek pochybnostiach o druhu huby ju nezbierajte ani nekonzumujte.