Generálna prokuratúra zamietla návrh bývalých policajtov NAKA Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Ľubomíra Daňka a prokurátora Michala Šúreka na zastavenie ich stíhania podľa paragrafu 363. Ako uviedla hovorkyňa Zuzana Drobová, „preskúmaním veci nebolo zistené porušenie zákona“. Podľa nej zistené okolnosti naďalej odôvodňujú trestné stíhanie za zneužitie právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom, píšu Aktuality.
Štvoricu vlani obvinila policajná inšpekcia v súvislosti s tzv. technickými spismi. Podľa vyšetrovateľa vypočúvali svedkov „nanečisto“ mimo oficiálnych spisov, aby o tom nevedeli obhajcovia ani ďalší obvinení, čím mali zasiahnuť do ich práva na obhajobu. Ako poškodení figurujú Norbert Bödör, Tibor Gašpar a Jozef Brhel.
Vyšetrovateľ Kevin Dlabaj tvrdil, že obvinení chceli „získať výhodu pred stranou obhajoby“. Dlabaj však už v tíme Veritas nepôsobí, podľa informovaných zdrojov bol dlhodobo práceneschopný a z vyšetrovania ho vylúčili.
Kauza sa viaže na spis číslo 80, ktorý vznikol na jar 2021 po akcii Očistec. Do stíhania bol zahrnutý aj prokurátor Šúrek. Podľa inšpekcie totiž počas 29 mesiacov nevykonal žiaden úkon dozoru. Generálna prokuratúra napokon rozhodla, že dôvody na zastavenie stíhania nenašla.
Prípad tzv. Čurillovcov patrí k najvýraznejším policajným kauzám posledných rokov. V centre pozornosti sú elitní vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktorí zohrali kľúčovú úlohu pri odhaľovaní korupčných káuz po roku 2020: najmä Očistec, Judáš, Mýtnik či Božie mlyny.
Na jeseň 2021 však zasiahla policajná inšpekcia. Tá obvinila štyroch vyšetrovateľov NAKA vrátane Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Štefana Mašínu a ďalších z zneužitia právomoci verejného činiteľa. Dôvodom mali byť ich interné rozhovory, ktoré odpočúvala inšpekcia a ktoré interpretovala ako snahu manipulovať vyšetrovania v prospech tzv. kajúcnikov.
Vyšetrovatelia tvrdili, že išlo o účelové stíhanie, ktoré malo zastaviť rozbehnuté prípady korupcie na najvyšších miestach. Spor prerástol do otvoreného konfliktu medzi NAKA, inšpekciou a vtedajším vedením ministerstva vnútra, ktorý polarizoval aj verejnosť.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka neskôr viackrát využil svoj právomocný paragraf 363 na zrušenie obvinení vo viacerých mediálne sledovaných prípadoch. Práve preto bol návrh Čurillovcov na uplatnenie tohto paragrafu ostro sledovaný.
Ich požiadavka, aby generálna prokuratúra zrušila stíhanie za „technické spisy“, sa však skončila zamietnutím. Znamená to, že trestné stíhanie elitných policajtov aj prokurátora Šúreka pokračuje. Kauza tak naďalej rozdeľuje slovenskú justíciu aj politickú scénu – pre jedných sú Čurillovci symbolom odvahy postaviť sa korupcii, pre iných príkladom policajného zneužívania moci.