Historické unikáty pri Šuranoch: Na území budúceho priemyselného parku experti odhalili pozostatky stredovekej dediny

Významný archeologický úkaz v novozámockom okrese. Archeológovia z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied preskúmali od marca približne 100 hektárov územia budúceho priemyselného parku v Šuranoch. Počas svojej niekoľkomesačnej práce odhalili pozostatky stredovekej dediny či stopy po niekdajších obydliach z doby kamennej a bronzovej. Informuje o tom spoločnosť MH Invest, ktorá realizuje strategickú investíciu priemyselného parku.

Objav nazývaný aj ako prvý svojho druhu na Slovensku

Plochu v rozlohe viac ako päť hektárov tvorila včasnostredoveká dedina zo 7. až 8. storočia. Archeologickému tímu sa podarilo preskúmať viacero objektov, ako napríklad zahĺbené zemnice s kamennými pieckami, zásobné jamy či hliníky.

Unikátom ich výskumu, ktorý je označený aj ako prvý svojho druhu na Slovensku, sa stali hrnčiarske pece, ktoré slúžili na výrobu keramických nádob. Okrem uvedených objektov na mieste našli aj menšie pohrebisko.

„Ide o najväčšiu doposiaľ preskúmanú osadu z obdobia, keď zmiešané slovansko-avarské obyvateľstvo patrilo do politickej sféry Avarského kaganátu. Na celej ploche sa identifikoval aj systém žľabov, ktorých datovanie a funkcia zatiaľ nie sú známe. Predpokladáme, že mohlo ísť o členenie priestoru osady alebo pozostatok neskoršieho osídlenia,“ približuje zistenia rozsiahleho výskumu riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied Matej Ruttkay.

Priblížili náleziská z doby kamennej a bronzovej

Na ďalšej ploche sa podarilo doložiť osídlenie z obdobia prelomu neskorej doby kamennej a bronzovej. Ako uvádza archeológ Michal Cheben, k výnimočnému nálezu možno zaradiť zahĺbené obydlie s ohniskom v rohu a s pozostatkami nadzemnej kolovej stavby.

„Neďaleko zaniknutej dediny archeológovia objavili tiež 28 hrobov z obdobia Avarského kaganátu. S veľkou pravdepodobnosťou tu pochovávali obyvateľov preskúmanej osady. Hrobový inventár tvorili keramické nádoby, zvieracie kosti (pozostatky potravy priloženej k zosnulým), železné nožíky a šperky v podobe sklenených korálikov, bronzových náušníc, brošne či ozdobné kovania opaskov,“ dodáva.

Archeologickému tímu sa podarilo objaviť aj ďalšie náleziská, vrátane časti osady z mladšej doby bronzovej. Preskúmali tak bližšie súbor kolových stavieb či zásobných jám a hliníkov, ktoré slúžili ako zdroj stavebného materiálu. V rámci ďalšej lokality odkryli pohrebisko zo staršej doby bronzovej, kde sa nachádzalo 38 hrobov.

„Mŕtvi boli pochovaní v typickej skrčenej polohe na boku. Väčšina hrobov niesla známky vykradnutia už v staroveku. Napriek tomu sa však zachovali cenné nálezy v podobe kostených korálikov, medených vlasových krúžkov a šperk typu „vrbový list“, ktorý slúžil ako ozdoba,“ tvrdí Marek Vojteček, ktorý bol tiež súčasťou vedúceho tímu prieskumu.

Výskum môže prispieť k lepšiemu poznaniu histórie našich predkov

Tím archeológov prostredníctvom veľkoplošného výskumu tak priniesol nové poznatky o živote našich predkov, a to nielen v regionálnom, ale aj v stredovekom kontexte. Za najvýraznejší posun podľa expertov možno považovať poznanie osídlenia zo 7. až 8. storočia, ktoré doposiaľ v rámci našich končín poznalo len niekoľko sídlisk.

„Medzi najvýznamnejšie zistenia považujeme jednu z polôh, kde máme doložené kostrové hroby od staršej doby bronzovej, cez mladšiu dobu železnú, až do obdobia Avarského kagnátu. Svedčí to o akejsi „pamäti krajiny“ a význame miesta, ktoré si vybrali obyvatelia na pochovávanie. Doposiaľ sme tu preskúmali viac ako 150 hrobov. Nálezy umožnia detailnejšiu rekonštrukciu života obyvateľov v čase, keď sa stretávali a prelínali kultúry Slovanov a Avarov,“ vysvetľuje Matej Ruttkay, riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

„Možno tak povedať, že projekty s prínosom pre budúcnosť, otvárajú cestu k lepšiemu poznaniu našej histórie. Tá by inak zrejme ostala natrvalo ukrytá, keďže takýto rozsiahly a ucelený výskum je časovo a finančne nesmierne náročný a nevedeli by sme na neho inak získať dostatok peňazí. Nadobudnuté poznatky sa stanú súčasťou archeogenetického výskumu, ktorý je prepojený s medzinárodnými projektami skúmajúcimi populácie včasného stredoveku v strednej Európe,“ dodáva.

Čakajú ich ešte roky skúmania

Všetky nálezy sa v zmysle zákona stali majetkom štátu. Podľa platných predpisov sa zaevidovali a zadokumentovali, pričom momentálne prebieha fáza ich čistenia, konzervácie a rekonštrukcie.

Ako tvrdí člen vedúceho tímu prieskumu Marek Vojteček, z viacerých objektov sa odobrali rôzne druhy vzoriek či celé bloky zeminy, ktoré sú určené na laboratórne skúmanie.

„Archeobotanické, zoologické a antropologické analýzy sa realizujú prednostne v našich domácich laboratóriách. Špecializované vzorky sa zasielajú aj do zahraničia, napríklad na rádiouhlíkovú analýzu do Poľska, či na genetické testovanie do Viedne,“ približuje.

Výsledky komplexného vyhodnotenia výskumu však nebudú známe v blízkom čase, ide o prácu na niekoľko rokov. Síce prvá etapa je už takmer na konci, archeológov čakajú ďalšie nadväzné etapy. Archeologické práce v rámci novovznikajúceho priemyselného parku v Šuranoch budú tak pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch.

„V najbližšom období sa pripravuje séria informačných panelov a roll-upov, ktoré budú vystavené v priestoroch Mestského úradu v Šuranoch a v priestoroch spoločnosti MH Invest. Zároveň plánujeme prednášky a verejné prezentácie pre obyvateľov regiónu, aby sa mohli oboznámiť s tým, čo archeológia v tejto lokalite odhalila a ako tieto poznatky rozširujú naše poznanie dávnej minulosti,“ uzatvára budúce kroky výskumu Matej Ruttkay, riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.