VIDEO: Okolo zrúcaniny Mariánska Čeľad vyrúbali všetky dreviny, ani to miesto nespoznáte. Aký je dôvod?

Okolie starobylej zrúcaniny Mariánska Čeľaď, ktorá leží medzi obcami Podhájska a Veľké Lovce, sa zmenilo na nepoznanie. Na sociálnych sieťach na to upozornili viacerí ľudia a priniesli aj prekvapivé zábery na odlesnený a vyčistený pozemok. Dlhé roky bol totiž rozľahlý kláštorný komplex zarastený kríkmi a stromami, pričom mnohé dreviny prenikli aj za múry a prerastali cez strechu.

Vo videu, ktoré zverejnil Jozef, však vidno, že po bujnej zeleni už neostalo ani stopy. „Iný svet...“ okomentoval situáciu po príchode na miesto. Pre vysvetlenie pridal aj zábery z predchádzajúcich týždňov, na ktorých bolo ešte všetko zarastené a ukryté pod vegetáciou. Tentoraz však na pozemku pracovalo viacero strojov, ktoré upravovali a čistili priestor okolo kláštora. Kríky už boli vypílené a ruiny kláštora nezvykle odhalené. „Ale čo sa tu ide robiť, to neviem,“ priznal, čím vzbudil záujem širokej verejnosti.

Krajský pamiatkový úrad Nitra sme preto oslovili s otázkou, prečo došlo k výrubu drevín a čo sa tu ide diať. Mnohí totiž dúfali, že sa historická stavba zo 16. storočia konečne dočká záchrany a opravia ju.

„Po opakovaných štátnych pamiatkových dohľadoch vykonaných Krajským pamiatkovým úradom Nitra v uplynulých rokoch a opakovaných výzvach k zabezpečeniu základnej ochrany pamiatky pristúpil vlastník k odstráneniu náletovej zelene z konštrukcií a okolia. Ďalší postup Krajského pamiatkového úradu Nitra bude smerovať k dosiahnutiu spolupráce vlastníka na zabezpečení ochrany a zachovania pamiatkových hodnôt jestvujúcich konštrukcií kláštora. Aktuálne sa predmetnou vecou zaoberáme,“ informovala nás štátna radkyňa Tatiana Danieličová.

Z kedysi honosného sídla ostala len hromada sutín

Kláštor Máriačalád patrí k menej známym, no mimoriadne cenným pamiatkam novozámockého regiónu. Roky bol totiž ukrytý pred zrakmi verejnosti a pomaly chátral. Nie je presne známe, kedy kláštor vznikol, no zachovali sa listiny z roku 1517, v ktorých kráľ Ľudovít II. potvrdil jeho založenie. Pavlíni tam bývali približne 268 rokov, mali svoj vlastný erb a vlastnili a obhospodarovali tisícky hektárov pôdy. Kláštor však neskôr obsadili Turci, a potom ho ešte zdevastovali Rákócziho vojská.

Rehoľa sa sem vrátila až v roku 1711 a v roku 1749 začala s veľkou prestavbou. Kláštor získal barokovú podobu a pribudli aj dve kostolné veže, termálne kúpele, ba dokonca aj botanická záhrada. Súčasťou komplexu bola tiež unikátna knižnica s tisíckami zväzkov.

Jeho úpadok však bol rovnako rýchly ako rozkvet. V roku 1786 bol rád pavlínov v Uhorsku zrušený a mnísi museli Mariánsku Čeľaď opustiť. Komplex začal postupne chátrať – zničil ho aj požiar spôsobený bleskom v roku 1863 a ďalšie poškodenia priniesla druhá svetová vojna. Kostol bol tak vážne poškodený, až prakticky zanikol. Tehly si potom rozobrali miestni obyvatelia a použili ich na opravu svojich domovov.

Zobraziť galériu

Po vojne kláštor spravovali štátne lesy a neskôr štátne majetky. V pôvodne honosnom kláštore boli neskôr byty, kancelárie, obchod, kuchyňa a jedáleň, ale aj základná škola, sklad obilia či ovčinec a stajne. Štát budovu naozaj nešetril a niektoré jej časti úplne zdevastoval. V 70. rokoch bol objekt vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a pamiatkari ho istý čas využívali ako depozitár. V 80. rokoch sem chodili deti na pionierske tábory, školy v prírode aj mládežnícke festivaly.

Po roku 1989 prešiel kláštor opäť do vlastníctva cirkvi a v lete tu prebiehali stretnutia kresťanskej mládeže. Napriek plánom sa rozsiahla obnova nikdy nerealizovala a kláštor ďalej chátral.

Ruiny sú dodnes opradené tajomnými legendami

Dodnes sa z honosného sídla zachovali tri krídla budov a časť presbytéria. Zvyšok pohltila príroda. Zaujímavosťou sú legendy o podzemných chodbách, ktoré vraj kedysi spájali Mariánsku Čeľaď s inými kláštormi – hovorí sa dokonca o Hronskom Beňadiku či o maďarskom Belegu. Ich existencia sa však nikdy nepreukázala.

Ruiny sú opradené aj tajomnými príbehmi o záhadnom miznutí mladých žien, za ktorými mali stáť práve pavlínski mnísi. Podľa niektorých ľudí v ruinách kláštora dodnes straší a práve preto sem chodia lovci záhad a paranormálnych javov. Mnohí z nich dokonca tento kláštor označujú za najstrašidelnejšie miesto na Slovensku.

Súvisiaca téma Tri tipy na výlety na skok od Nitry: Tieto tajomné miesta lákajú aj lovcov duchov. Vyberiete sa sem počas Halloweenu?