Decembrový program v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre pripomína každoročne poriadny maratón. Po desiatkach odohraných Mikulášskych predstavení a rozprávok, ktoré rozžiarili oči tisíckam detí, prichádza konečne čas, kedy herci odložia svoje bábky, zložia divadelné masky a stanú sa „obyčajnými“ rodičmi či partnermi.
Sú Vianoce u bábkohercov rovnako magické ako príbehy, ktoré hrajú na javisku? Kto z nich nakupuje darčeky s predstihom a kedy pod stromčekom použijú svoj herecký talent?
Nahliadnite s nami do súkromia známych tvárí nitrianskej kultúry. O svoje rodinné tradície, úsmevné zážitky aj vianočné priania sa s nami podelili Roman Valkovič, Vanesa Balla Hagyungová, Daniela Turzová, Eduard Valašík a Danica Hudáková.
Vianoce Vanesy Balla Hagyungovej
Vianočné sviatky sú pre Vanesu Balla Hagyungovú predovšetkým o rodine a spoločných chvíľach s najbližšími. Najradšej ich trávi v úzkom rodinnom kruhu, kde má sviatočná atmosféra podľa nej skutočný význam. Práve pokoj, blízkosť a spoločné tradície sú hodnoty, ku ktorým sa počas Vianoc pravidelne vracia.
Na rozdiel od mnohých ľudí, ktorí nechávajú nákup darčekov na poslednú chvíľu, má Vanesa jasno. Rozdávanie darčekov ju úprimne teší, a preto býva na sviatky pripravená s predstihom. Každý dar vníma ako prejav pozornosti a láskavosti a priznáva, že si nespomína na situáciu, keď by ju darček od blízkych nepotešil. Vianoce sú pre ňu skôr o radosti z obdarovania než o samotnej hodnote darov.
Sviatočné obdobie je pre ňu spojené aj s pracovnými povinnosťami. Vianočné besedy a vystúpenia sú prirodzenou súčasťou jej profesie a každý rok sa ocitne v inej symbolickej úlohe. Ako sama hovorí, neraz si vyskúša postavu anjela alebo čerta, čím sa sviatočná atmosféra prenáša aj do jej pracovného života.
Pokiaľ ide o tradície, v ich domácnosti majú pevné miesto klasické slovenské zvyky. Na štedrovečernom stole nechýbajú oblátky, cesnak a med, orechy ani jabĺčko. Zaujímavosťou však je, že Vianoce neoslavujú len raz. Rodina ich prežíva dvakrát – raz na Slovensku a druhý raz v zahraničí s časťou rodiny, ktorá žije mimo krajiny. Aj týmto spôsobom si udržiavajú rodinné putá a sviatočnú blízkosť.
K Vianociam neodmysliteľne patrí aj filmová tradícia. Vanesa sa netají tým, že jej obľúbeným vianočným filmom zostáva dlhodobo rovnaký titul. Ako sama potvrdzuje, jej favoritom sú „Vianočné oblátky v réžii Martina Ťapáka“, na ktorých si zakladá už niekoľko rokov a ani tentoraz sa na tom nič nemení.
Vianoce sú tak v jej ponímaní spojením rodiny, tradícií, práce aj osobnej radosti. Bez ohľadu na to, či ich trávi doma v regióne alebo v zahraničí, základom zostáva rovnaký cieľ – prežiť sviatky pokojne, úprimne a v kruhu ľudí, na ktorých jej najviac záleží.
Vianočné sviatky u Romana Valkoviča
Vianoce sú pre známeho herca Romana Valkoviča predovšetkým o pokoji, pohode a blízkosti najbližších. Sviatočné dni trávi v úzkom kruhu rodiny, najmä s manželkou, pričom zdôrazňuje, že práve pokojná atmosféra je pre neho najdôležitejšou súčasťou Vianoc. Podľa jeho slov nejde o okázalosť ani preháňanie tradícií, ale o dôstojné a spokojné prežitie sviatkov.
Pokiaľ ide o darčeky, herec o sebe s úsmevom hovorí ako o človeku, ktorý nemá vždy pevný systém. Niekedy má darčeky pripravené s veľkým predstihom, inokedy sa priznáva, že ešte krátko pred Štedrým dňom behá po obchodoch. Trapasu sa však vraj vyhol vždy. Pri manželke volí istotu a radšej sa jej otvorene opýta, čo by si želala, ostatných obdarúva drobnosťami, často doplnenými finančným príspevkom.
Osobitné miesto v jeho sviatočnom období má Mikuláš, ku ktorému má dlhodobo blízky vzťah. Spomína najmä na obdobia, keď stvárňoval ženské postavy. Ako sám s humorom priznáva, práve tieto kostýmy boli „všetko také smiešne ironické až travesty tragédia“, no práve v tom spočívala ich výnimočnosť.
Vianočné zvyky v domácnosti Romana Valkoviča sú skôr klasické a overené časom. Neprekračujú hranice tradičných obyčají a nemenia ich za experimenty. Dôležité je pre neho to, aby sviatky prebiehali pokojne a bez zbytočného stresu. „Dôležitá je atmosféra pokoja a pohody. Na tú kladieme dôraz. Dôstojne a spokojne,“ zdôrazňuje.
K Vianociam neodmysliteľne patria aj rozprávky. V jeho domácnosti má pevné miesto film Tri oriešky pre Popolušku, na ktorom si potrpí najmä manželka. On sám k sviatočnej klasike pridáva Mrázika a priznáva, že tradičné rozprávky neodmieta. Jedinou záhadou pre neho zostáva, prečo musí byť počas Vianoc vždy v programe aj film Sám doma.
Na záver herec adresuje verejnosti jednoduché, no silné prianie: „Želám všetkým krásne a požehnané Vianoce. Plné lásky, porozumenia a rodinnej pohody. ❤️ A v Novom roku? Aby bol slobodný, mierový a láskavý.“
Daniela Turzová a jej Vianoce
Vianočné sviatky sú pre Danielu Turzovú predovšetkým o blízkosti a spolupatričnosti. Pochádza z veľkej rodiny a práve spoločné chvíle so všetkými príbuznými považuje za to najcennejšie, čo jej toto obdobie prináša. Ako sama hovorí, „byť konečne spolu a vnímať prítomnosť jeden druhého je pre mňa ten najkrajší čas z celého roka“. Práve preto ju nelákajú vianočné pobyty ani cestovanie, domáce prostredie má pre ňu počas sviatkov nenahraditeľnú hodnotu.
Pokiaľ ide o darčeky, neprikláňa sa ani k extrémnemu plánovaniu, ani k chaotickému behaniu po obchodoch na poslednú chvíľu. Otvorene priznáva, že darčeky zvyčajne nenakupuje v predstihu, no zároveň sa vyhýba stresovým nákupom bez premyslenia. Počas roka si zapisuje nápady, aby samotný výber bol rýchly a zmysluplný. Dôraz kladie najmä na osobný rozmer darov a často siahne po veciach, o ktorých vie, že ich obdarovaný skutočne využije. V niektorých prípadoch si darčeky vyrába aj sama.
Sviatočné obdobie jej prinieslo aj netradičnú skúsenosť v podobe kostýmu. Tento rok si po prvý raz vyskúšala postavu čerta, ktorá ju prekvapivo bavila. Zároveň dodáva, že hoci zatiaľ nemá za sebou vyslovene bizarné kostýmy, podobným výzvam je otvorená.
Hoci sa u nich doma držia skôr klasických vianočných zvykov, predsa len majú jeden špecifický detail, ktorý by mohol niekoho prekvapiť. Kapustnicu podávajú so zemiakovo-krúpovou kašou s hubami a pripravujú ju bez mäsa. Tento spôsob je pre ich rodinu samozrejmosťou a k sviatkom neodmysliteľne patrí.
Vianočnú atmosféru u nej dotvára aj filmová tradícia. Bez zaváhania priznáva, že bez jedného konkrétneho titulu by sviatky neboli úplné. „Bez tohto filmu by u mňa Vianoce jednoducho neboli ono,“ hovorí o snímke Pelíšky, ktorá má v jej domácnosti počas sviatkov pevné miesto.
Vianoce Eduarda Valašíka
Vianoce sú pre mnohých ľudí obdobím pokoja, rodinných stretnutí aj malých tradícií, ktoré sa rok čo rok opakujú. Inak to nie je ani u Eduarda Valašíka, ktorý sviatky vníma predovšetkým ako čas určený najbližším. Uprednostňuje pokoj domova pred cestovaním a sviatočné dni si spája najmä s rodinou, zatiaľ čo Silvester patrí priateľom.
Hoci si mnohí dávajú predsavzatia, že darčeky vybavia s dostatočným predstihom, realita býva často odlišná. Eduard Valašík otvorene priznáva, že ho možno stretnúť v obchodoch aj na Štedrý deň. Ako s úsmevom hovorí: „Mňa môžete stretnúť v obchode ešte 24. decembra, vždy niečo zabudnem.“ Napriek opakovaným plánom nakupovať skôr sa mu to podľa vlastných slov darí len výnimočne.
Spomienky na detstvo má spojené aj s postavou Mikuláša, ku ktorej si však nikdy nevytvoril blízky vzťah. Práve naopak, ako malý chlapec z nej mal strach a stretnutiam s Mikulášom a čertom sa radšej vyhýbal. Možno aj preto si túto rolu vyskúšal len raz počas základnej školy a odvtedy sa jej úspešne vyhýba.
Téma nevhodných darčekov a trápnych momentov pod stromčekom je každé Vianoce aktuálna. Eduard Valašík to berie s nadhľadom a priznáva, že pri niektorých darčekoch z drogérie je herecký výkon takmer nevyhnutný. „Myslím si, že pri darčekoch z drogérie používa herectvo väčšina z nás,“ poznamenáva, pričom dodáva, že ani on sa týmto typom darčekov občas nevyhne.
Zo sviatočných zvykov spomína najmä dodržiavanie pôstu až do štedrovečerného večera, ktorý nemusí byť pre každého samozrejmosťou. K typickým vianočným situáciám podľa neho patrí aj dohadovanie sa v rodine, kto bude počas návštev šoférovať.
Vianočnú atmosféru si nevie predstaviť bez hudby a filmov. Jeho obľúbenou koledou je Pásli ovce valasi a medzi sviatočné klasiky, ktoré uňho nesmú chýbať, patria filmy Perinbaba, Pelíšky či Láska nebeská.
Vianoce u Danici Hudákovej
Vianočné sviatky vníma Danica Hudáková predovšetkým ako silne rodinný čas, počas ktorého ide všetko ostatné bokom. Najväčšou radosťou je pre ňu stretnutie celej rodiny, na ktoré sa teší dlhé týždne vopred. Mimoriadne emotívnym momentom je príchod dcéry zo zahraničia, ktorý je pre ňu symbolickým začiatkom Vianoc. Ako sama hovorí, keď jej dcéra priletí z Londýna a pristane na letisku, v tej chvíli si povie, že „Vianoce môžu začať“.
Domácnosť je počas sviatkov plná ľudí, energie a pohybu. Spolu s dcérou prichádza aj sestra s vnúčikom a hoci v dome vládne chaos, sprevádza ho dobrá nálada a smiech. Práve takáto atmosféra je jej blízka. Dôležitú úlohu v rodine zohráva mama, ktorú vníma ako prirodzené spojivo všetkých generácií. Podľa nej je prirodzené, že sa na Vianoce všetci vracajú domov.
Počas sviatkov sa vyhýba kostýmom a prezliekaniu. Vianoce sú pre ňu obdobím pokoja, elegancie a sviatočnej atmosféry, zatiaľ čo masky a výstrednosti si necháva skôr na silvestrovské stretnutia s priateľmi. V minulosti sa síce vždy objavovala v úlohe anjela, no inak zostáva verná klasike.
Trapas pod stromčekom sa v ich rodine vyskytuje len výnimočne, keďže sa všetci dobre poznajú a vedia, čím si urobia radosť. O to viac sa dodnes s láskavým humorom spomína na jeden konkrétny moment, keď jej manžel daroval obrovské balenie cornflakes a fľašu vína. Práve vtedy musela zapojiť herecký talent naplno, no spomienka na túto situáciu jej dodnes vyčarí úsmev na tvári.
K ich pevným tradíciám patrí aj štedrodopoldňajší punč, ktorý pripravuje pre priateľov. Každý, kto má čas aspoň na chvíľu, sa zastaví, pripijú si a zaželajú si pokojné sviatky. Táto tradícia je pre ňu dôkazom, že Vianoce nie sú len o rodine, ale aj o priateľstvách, ktoré si počas roka nestíhame dostatočne užiť.
Sviatočnú atmosféru si nevie predstaviť bez klasických filmov, medzi ktoré patria Popoluška, Pelíšky či Armageddon. Tento rok však pribudol aj nový plán – spoločné nacvičovanie vianočných kolied na klavíri štvorručne. Hoci sú zatiaľ len pri vytlačených notách, verí, že sa celá rodina pridá a spev zaplní dom. Práve tieto chvíle, keď sa všetci stretnú, spomínajú a vracajú sa myšlienkami do detstva, sú pre ňu skutočným významom Vianoc.
