Prečo sa na Štefana tancuje do skorého rána? Tradícia, na ktorú si s láskou spomínajú pamätníci, prežila dodnes

Druhý sviatok vianočný bol oddychový, hlučný a plný tanca. Kým Štedrý deň a prvý sviatok vianočný patrili rodine, tichu a pokoju, 26. december, sviatok svätého Štefana, bol dňom, keď sa po dlhom pôste opäť rozbehli zábavy. A nešlo o žiadnu novinku posledných desaťročí. Štefanské zábavy majú na území dnešného Slovenska hlboké historické korene.

Zábavy sa konali rovnako v mestách ako aj na vidieku a príležitosť zabaviť sa po predvianočnom pôste využívala mládež už pred 18. storočím. Práve koniec adventu bol momentom, na ktorý mladí netrpezlivo čakali a tak je to aj dodnes

Ako vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská, „počas prvého sviatku vianočného sa ľudia tradične venovali rodine, blízkym priateľom a známym“ a navštevovala sa len najužšia rodina, povedala pre STVR. Druhý sviatok vianočný už mal úplne iný charakter, bol otvorenejší a určený aj pre širšiu komunitu.

V mestách, napríklad v niekdajšom Prešporku, sa konali rodinné koncerty s vianočnou hudbou, začínalo sa obdobie poľovačiek a po prísnom advente sa konečne mohli konať aj spoločenské podujatia. Posledná zábava pred pôstom bola na Katarínu, potom nasledoval viac než mesiac bez svadieb, tancovačiek a hlučných hier. O to viac bola vítaná prvá povianočná veselica.

Súvisiaca téma PREHĽAD: Kam na Štefana? Takéto podujatia vás čakajú po Vianociach v Prešovskom kraji

Štefanská zábava bola v minulosti udalosťou, ktorá často trvala od popoludnia až do rána a bola určená najmä mládeži. Mladí ľudia ju vnímali ako príležitosť odísť z domu, stretnúť sa s rovesníkmi a zabaviť sa bez prísneho rodičovského dozoru. Tento rozmer si zachovala aj dnes. Mnohí, ktorí strávia Vianoce v kruhu rodiny, vyrážajú práve „na Štefana“ za zábavou, výletmi či na lyžovačky.

Tradícia má svoje korene v kresťanskom sviatku svätého Štefana, prvého kresťanského mučeníka a patróna koní, robotníkov a murárov. Pôvodne sa s týmto dňom spájali najmä cirkevné obrady, svätenie koní alebo požehnávanie poľnohospodárskych nástrojov. Postupne sa však sviatok prepojil so svetskou radosťou, oddychom a tancom.

Presný moment vzniku štefanských zábav historické pramene neuvádzajú. Záznamy o nich však existujú už z 18. storočia a historici predpokladajú, že ich formovanie siaha do stredoveku, keď sa cirkevné sviatky prirodzene prelínali s komunitným životom. Medzi mládežou na dedinách sa stali mimoriadne populárnymi najmä v 19. storočí.

Súčasťou štefanskej zábavy boli aj viaceré nepísané pravidlá. Štefanovia, meninoví oslávenci, bývali čestnými hosťami, často im patril otvárací tanec. Za túto poctu sa muzikantom tradične odmeňovali vínom alebo pálenkou. Na dedinách sa zároveň verilo, že posvätené kone budú chránené pred chorobami, a preto sa po obradoch symbolicky vypúšťali na pastviny.

V niektorých regiónoch sa štefanská zábava stala aj miestom, kde sa nenápadne dohadovali budúce sobáše. Mladí si obliekali najlepšie kroje, súťažili v tanci a predvádzali sa pred potenciálnymi partnermi.

Regionálne mali tieto zábavy svoje špecifiká. Na Záhorí boli známe tanečnými súťažami, na Orave sa vinšovalo meninovým oslávencom a podávali sa koláče s pálenkou. Na Spiši si mládež pripravovala krátke folklórne pásma a na Gemeri sa sviatok niesol v duchu očisty a obnovy, často so symbolickými obradmi pred samotnou veselicou.

Hoci sa dnes štefanské zábavy spájajú najmä s diskotékami, plesmi či koncertmi, ich podstata sa nemení. Ide o radosť po období pôstu, o stretnutie ľudí a o oslavu života v čase, keď sa starý rok pomaly uzatvára.