Šokujúci objav pri Nitre zaujal aj zahraničie, v pravekom meste z doby kamennej našli desiatky tiel bez hláv

Na prvý pohľad nenápadné mesto Vráble, vzdialené približne dvadsať kilometrov od Nitry, sa v posledných rokoch dostáva do centra pozornosti svetovej archeológie.

Miesto, kde dnes stoja rodinné domy a polia s obilím, totiž kedysi patrilo k najväčším sídlam pravekej Európy. Najnovšie výskumy navyše odhalili mimoriadne znepokojujúci fakt – v priekopách tohto sídla sa našli desiatky ľudských tiel bez hláv.

Archeológovia na lokalitu narazili v roku 2017 počas výskumu polí na okraji mesta. Okrem bežných hrobov začali postupne objavovať aj kostry pohodené v priekopách, ktorým chýbali lebky. S pokračujúcimi sezónami nálezov pribúdalo a dnes vedci evidujú už 85 tiel, takmer všetky bez hláv. Tie sa doteraz nepodarilo nájsť.

Podľa antropologičky Zuzany Hukeľovej, ktorá sa na výskume podieľa, nejde o jednu osadu, ale o rozsiahly komplex troch susediacich sídiel z mladšej doby kamennej. Jedno z nich bolo obohnané dvojitým priekopom a pravdepodobne aj palisádou. Celý systém mal dĺžku približne jeden a pol kilometra a uzatváral priestor s priemerom niekoľko stoviek metrov.

Zaujali aj v zahraničí

V čase svojho rozkvetu tu stáli stovky dlhých domov a v oblasti mohlo žiť viac než tisíc ľudí. To z tohto miesta robí akúsi pravekú „metropolu“, ktorá existovala medzi rokmi 5250 až 5050 pred naším letopočtom – teda dávno pred vznikom egyptských pyramíd. Aj preto si nález vyslúžil pozornosť prestížneho vedeckého časopisu Science.

Ľudia, ktorí tu žili, patrili ku kultúre s lineárnou keramikou – prvým európskym poľnohospodárom. Hoci sa dlho predpokladalo, že išlo o pomerne mierumilovnú spoločnosť, nálezy pri Vrábľoch túto predstavu spochybňujú. Zároveň však chýbajú jasné dôkazy o masovom násilí. Na kostiach sa nenašli typické stopy boja a spôsob odstránenia hláv pôsobí mimoriadne systematicky. „V tejto chvíli môžeme povedať len to, že telá desiatok ľudí boli uložené do priekopu krátko po smrti, a to až po tom, čo im boli odobraté hlavy,“ uvádza Hukeľová pre ČT24. Podľa nej je dokonca otázne, či ide vôbec o hroby v pravom zmysle slova – skôr to vyzerá ako cielene zvolený spôsob, ako sa tiel zbaviť.

Viacero možností vysvetlenia

Vedci zvažujú viacero vysvetlení. Jednou z možností je rituálne obetovanie, ktoré mohlo súvisieť so sociálnymi alebo duchovnými zmenami v komunite. Iná hypotéza pracuje s myšlienkou vnútorného napätia medzi jednotlivými osadami.

Zaujímavé je aj časové zaradenie nálezov. Bezhlavé telá sa objavujú len krátko pred zánikom tohto veľkého sídla. To môže podľa odborníkov súvisieť s rozsiahlejšími zmenami, ktoré v tom čase prebiehali naprieč Európou. "Archeologická kultúra je skôr súbor tradícií a zvykov než konkrétna skupina ľudí,“ vysvetľuje Hukeľová a dodáva, že tieto tradície sa často menili postupne, podobne ako móda.

Výskum komplikuje aj samotná absencia lebiek. Práve tie sú totiž kľúčové pri určovaní veku, pôvodu, zdravotného stavu či príbuzenských vzťahov. Napriek tomu už teraz analýzy naznačujú, že medzi mŕtvymi boli muži aj ženy rôzneho veku, prevažne dobre živení a bez známok dlhodobého strádania.

Objav pri Nitre je preto považovaný za jeden z najvýznamnejších archeologických nálezov posledných rokov nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Odborníci veria, že ďalší výskum – vrátane genetických analýz a štúdia rituálov spojených s lebkami – môže priniesť odpovede na otázky o živote, viere a spoločenských vzťahoch ľudí, ktorí na území dnešného Nitrianskeho kraja žili pred viac než siedmimi tisíckami rokov.