• 21. január 2026 o 16:20 / aktualizované 21.01. o 22:50

FOTO: Renáta zo Šurian sa po rokoch spoznala na retro zábere pred legendárnym Hotelom Luník, nikdy ju vraj nevidela

FOTO: Renáta zo Šurian sa po rokoch spoznala na retro zábere pred legendárnym Hotelom Luník, nikdy ju vraj nevidela
Foto: Facebook: Moje Šurany, Bohuslav Zemiar/Google Maps

Fotografie majú neuveriteľné čaro – niekedy stačí jeden pohľad a všetky spomienky sú zrazu späť. Inak tomu nebolo ani u Šurančanov, keď videli retro záber z 80. rokov. Na fotografii už zosnulého fotografa Bohuslava Zemiara sa objavil legendárny Hotel Luník, v ktorom mnohí prežili svoju mladosť.

Na miesto plné smiechu, dobrého jedla a spoločenských akcií nevedia zabudnúť ani po dlhých rokoch, čo už nefunguje. Najväčším prekvapením však bolo, že sa na retro snímke spoznala Renáta, stojaca pred hotelom pri červenej Škodovke 120. „Pri tom aute na foto som JA! Išla som okolo a pán ma požiadal, aby som sa k autu postavila, že robí reklamné foto. Nikdy som túto fotku nevidela. Mala som možno 15 rokov. Dosť ma to teraz potešilo,“ spomínala. „Neverila som, že ju niekedy v živote uvidím,“ dodala nadšene. Ozvala sa dokonca aj známa herečka z Divadla Andreja Bagara v Nitre, Gabriela Dolná: „Pamätám... Šurany moje.“

Pre mnohých bol Luník miestom dobrého jedla a každodenných stretnutí. „Chodili sme tam na obedy zo šičky, čo bola oproti,“ spomínala Mia. Milota nezabudla ani na obľúbené pochúťky: „Vyprážaný syr a hranolky, fúú, koľkokrát som ich tam jedla.“ Zuzana doplnila: „Môj dedko šil prvé uniformy pre čašníkov. Krásne spomienky. Výborné kuchyne.“

Aj samotní pracovníci hotela si pamätajú na zlaté časy v kuchyni a reštaurácii. „Ja som tam pracovala v rokoch 1985 – 1990. Miňo Hruška nám za vyprážaný syr večer na záverečnú vynášal vedrá so smeťami z kuchyne do kontajnerov. Zlaté časy,“ písala Mária a menovala aj všetkých kolegov, ktorí tam s ňou vtedy pracovali. Vlado zas hotel označil za „svoj druhý domov“. V rokoch 1976 až 1980 tam totiž chodil pravidelne. „Tatarák a ‚ugoliny‘ a samozrejme k tataráku 40 topiniek. Trógel chytal nervy, keď dával takúto objednávku topiniek do kuchyne,“ smial sa.

Luník bol tiež miestom zábav, diskoték a športových zážitkov. Rudolf si vybavil túto udalosť: „Chodili sme tam k Trógelovi na tatarák a v kaviarni sme v roku 1976 pozerali finálový turnaj ME vo futbale!“ Michal dodal: „Tam boli diskotéky, juj.“


Mnohí si pri pohľade na niekdajší Luník pripomínali aj rôzne životné udalosti ako svadby, stužkové či oslavy. „Tu som odohral ‚X‘ svadieb a osláv. To boli časy, paráda, žilo sa inak – veselo. Som rád za tú dobu a ten čas,“ spomínal Mário. „Luník to je moja mladosť,“ dodal niekto ďalší. Jana si zase pamätá: „Jaaaj, tam má ulovil môj muž. To boli zlaté časy.“ Boris doplnil: „Ja som tam mal asi poslednú svadbu v roku 1993.“

Nechýbali ani spomienky na školské časy a každodenné radosti: „Aj s taškami zo školy šup do Luníka, pane bože, to boli divé časy,“ dodala so smiechom Eva.


Minútky zo Slovenska