Budúci turistickí sprievodcovia sa učia priamo v Nových Zámkoch, študenti objavujú menej známe miesta

Byť dobrým turistickým sprievodcom neznamená len ovládať fakty, ale vedieť ich podať pútavo, zrozumiteľne a s emóciou. Presne to sa učia študenti cestovného ruchu v Nové Zámky, kde sa výučba sprievodcovských služieb presúva z lavíc priamo do ulíc mesta. Informuje o tom STVR. Mladí ľudia tak dokazujú, že aj menej známe miesta dokážu zaujať, ak ich prezentuje niekto s nadšením a znalosťami.

Podľa riaditeľky SOŠ hotelových služieb a obchodu Eurydiky Stankovičovej nie je sprievodcovstvo profesiou pre každého. Vyžaduje si komunikačné schopnosti, jazykovú zdatnosť a vnútornú motiváciu prezentovať región. Zároveň však upozorňuje, že aj introverti sa počas štúdia dokážu výrazne posunúť. „Počas tých štyroch rokov vidíme ten rast, ako sa žiaci otvárajú, a nakoniec sú z nich naozaj výborní špičkoví prezentátori,“ uviedla.

Dôležitou pomôckou pri vzdelávaní sa stala aj televízna relácia Slovensko v obrazoch, ktorá študentom približuje kultúrne dedičstvo krajiny cez príbehy a emócie. Učiteľka odborných predmetov Monika Veresová zdôraznila, že práve príbeh je kľúčom k zážitku. Ako príklad uviedla situáciu, keď jeden zo študentov po zhliadnutí relácie spontánne prehovoril o hre na fujare, čo podľa nej dokazuje silný inšpiračný rozmer výučby.

Súvisiaca téma Kam na ples v okrese Topoľčany? Pozrite si náš veľký prehľad i s cenami vstupného, niekde vyjdú aj pod 50 eur

Súčasťou hodín je aj prax priamo v teréne. Študenti preto prevzali úlohu sprievodcov a predstavili históriu mesta priamo na miestach, kde sa písala. Priblížili vznik Nových Zámkov od malých osád cez výstavbu pevnosti Castrum Novum až po jej strategický šesťuholníkový pôdorys s viacerými baštami. Vysvetlili, ako urbanistické riešenie mesta slúžilo obrane pred nepriateľmi a prečo sú rovné ulice typickým znakom vojenskej architektúry.

Nezabudli ani na osobnosti, ktoré ovplyvnili vývoj mesta. Pripomenuli ostrihomského arcibiskupa Juraja Szécsényiho, ktorý po ťažkých obdobiach pomohol mestu postaviť sa opäť na nohy, či jazykovedca Antona Bernoláka, pôsobiaceho v miestnej farnosti, ktorého bronzová socha dodnes symbolizuje vzdelanie a kultúru. Priestor dostali aj tragické kapitoly dejín, napríklad morová epidémia v 18. storočí a pamätný stĺp vďaky, ktorý vznikol ako prosba o ochranu do budúcnosti.

Záver prehliadky patril Františkánskemu kláštoru a kostolu, ktoré patria k najstarším zachovaným objektom v centre mesta. Študenti priblížili ich barokovú architektúru, osudy počas osmanskej nadvlády aj opakované obnovy, vďaka ktorým sa zachovali dodnes.