Archeológ objavil v Pevnosti Komárno 7-tisíc rokov staré stopy po osídlení aj rímske črepiny


Foto: Archeológ objavil v Pevnosti Komárno 7-tisíc rokov staré stopy po osídlení aj rímske črepiny Foto: lumyd.eu, nitrak.sk

Odborník na archeológiu Pavol Jelínek sa ešte na jeseň roku 2009 podieľal na výskume lokality v Starej pevnosti v Komárne. So získanými poznatkami sa nedávno podelil v článku pre portál lumyd.eu

Komárňanská pevnosť bola založená v 16. storočí v čase tureckých nájazdov. V ďalších storočiach prešla mnohými prestavbami, najväčšou po napoleonských vojnách. Pôsobivé opevnenie nebolo nikdy za svoju históriu dobyté a ako súčasť pevnostného systému, ktorý pokračuje na maďarskej strane, tvorí najväčší pevnostný systém v strednej Európe.

Jednalo sa o prvý archeologický výskum vykonaný v tejto lokalite, prieskumníci preto mohli očakávať, že nájdu v podstate čokoľvek. „Išlo o zaujímavý výskum najmä preto, že jeho terénna časť priniesla z vedeckého hľadiska nečakané a pozoruhodné výsledky,“ spomína Jelínek. 

Jedným z nich bol poznatok, že lokalita pôvodne predstavovala umelý ostrov, ležiaci na sútoku Váhu a Dunaja. Od zvyšku vtedajšieho mesta bol oddelený vodnou priekopou, ktorú zasypala až sovietska armáda, keď tu od roku 1968 sídlila. 


Archeológov prekvapilo, že až na jednu jamu s pár črepmi v lokalite nenašli takmer žiadne známky po stredovekom osídlení. V hlbších rezoch však výskumníci odhalili črepy datované do obdobia neolitu zhruba 5-tisíc rokov pred našim letopočtom. „Do tejto vrstvy a do pieskového podložia boli zapustené ďalšie objekty s pravekou keramikou, ktorú som dovtedy ešte nevidel,“ doplnil archeológ. Tie odborníci pripisujú kostolackej kultúre z neskorého eneolitu

Výskumníci našli okrem prehistorických črepín aj množstvo kamennej štiepanej industrie, kamenné podložky na mletie obilia, zlomky parohových nástrojov, množstvo zvieracích a rybích kostí a šupín a schránok sladkovodných lastúrnikov. Našlo sa aj niekoľko dôkazov, ktoré podporujú teóriu o rímskom strategickom opornom bode na sútoku Váhu a Dunaja – ide o črep z doby rímskej a rímsku strešnú krytinu – tegulu. 

Odpovede na mnohé otázky ostali pre archeológov neznáme. Výskum bol mimoriadne náročný aj kvôli tomu, že pri veľkej prestavbe a rozšírení komplexu počas napoleonských vojen bol terén drasticky upravený – geologické vrstvy so stredovekými a starovekými stopami boli tak z veľkej väčšiny odhrnuté a zničené, časť sa našla aj v zásype kanalizácie. V lokalite tiež chýbajú hroby, ktoré by pomohli obdobia presnejšie datovať. S rozvojom technológie a výskumných postupov možno o histórii miesta zistia viac budúce generácie.  



Správy e-mailom Poslať tip Nahlásiť chybu